Crise de l’eau : alerte générale à La Réunion
6 août, par180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur
12 zwiyé 2014, sanm

Kan mi rolir mon bann modékri, ki soi dann Témoignages papié, kisoi si Internèt, ou ankor si in kamarad i arranvoy po moin mo tékst, mi pé pa anpèss a moin maziné koman kan moin té pti dan in kartié la o la Rénion, nou té koz souvan konm sa, po fé konprann a nou minm ke si i di a nou domin fé in lèt po ninport ki, nou giny ékri : nou komans nout lèt par : « je prends ma plume, je trempe dans l’ encre... »
Mi rapèl tro, dann mon vilaz, navé pa in bon pé domoun i giny ékri in lèt.
Par égzanp, zot in viin voir mon monmon-lavé ariv sertifika détid, mé lavé pa pas légzamin-monmon lavé in lankrié, konm in ti flakon bien bouché, lankr té violé.
Mi koné lo mo plime po rapèl avan lontan té vréman in plim zoizo , pétèt lo zoi,in gro plim.
A nout lépok, lo plim lavé in bèk an fèr, in port-plim, in mans an boi, i amont a toué ténir a li dan ton min, poz si lo papié -lo min bien propr...
Ta ka moin, mon monmon té i di : « atansion, ti ékri an pat mous » ; konm in mous la tonm dan lank ti anlèv a li , si lo papié si li mars ankor, son bann pat gomé lank va fé in tras si lo papié ; sa té i vé dir ké ti ékri pa bien !
Nou kalkil nou ékri inn ti shéri, in préfé, in sipérièr iérarsik, inn égal ék ou konm in koréspondan.
Lé vré la sosiété na lo o, lo ba, lo mélié*
Justin
*fé pans a moin mélié d térin kan ti zoué balon ; nana lèl gos, lélié droi, larièr gos, droit, latakan li i zoué plito o mélié dovan.
La a swar Brézil i zoué la ptit final kont Péi-ba : fé pa pronostik ; balon lé ron po toul moun !Pokoué i di :« so gol la été ové par lo poto ? »A koz zot i koz konm sa ? Dan lot gol osi nana poto.
Domin, nora Almagn-Arzantine (final), fé pa pronostik ; nora in gagnan, in perdan, in poin sé tou.
Tout fason, lindi, ma pran mon plim, ma tranp dan lank po fé a zot mon komantèr, si zot lé dakor ?!
180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur
Mézami, néna inn-dé zour in bone surpriz téi atann bann zékoutèr la promyèr radio nout péi. Apré shak zoinal parlé, la fé la météo… konm dabitid (…)
In kozman pou la rout
Réaliser en dix ans des progrès qui auraient nécessité un siècle
L’île-fracture : l’aménagement en question (3/5)
Alerte lancée par le Programme alimentaire mondial
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
Bann modékri andann forom
20 zwiyé 2014, 19:29, sanm nicaise
moin ossi ma pran mon plim, ma tranp dan lank po fé in komentèr:ièr soir, moin la
parti oir un festival par là , lavé un group té invité "grèn sémé", intitulé maloya
évolutif/ ile de la Réunion arrosée de guitares électriques,nourrie d’influences world,
jazz et étayée de textes poétiques engagés en créole, offre une couleur de plus dans la
palette des diversités culturelles et musicales françaises", oté Justin, moin la
vé honte, mi dit , cé çà y représente la Rénion astèr dan ce "péi la fré ? Mi komencé
danse un tit pé maloya, le danse mon zancètres, un gros guitare élektrik té y vien
kas l’ambiance, assé mon Dié Saingnèr, oû çà y lé FIRMIN VIRY ? MICHEL ADMETTE ?
Lavé 2 , 3 créoles la pense kom moin, si zot y pé fé un naffair, y arrangerait à moin.