Moniman pou la marone inkoni

15 mars 2010, sanm Justin

La Rényon nana in l’istoir ofisyèl épi in listoir la pa ofisyèl. Listoir ofisyèl i anparl aryink demoun anlèr. Pou èl, bann moun atèr l’avé poin zot plas... parl pi dann tan l’ésklavaz. Dann tan-la, zésklav té konsidéré konm in marshandiz, konm mèb, é kan zot té i aksèp pa zot kondisyon, kan zot té i sava maron, ala k’i konsidèr azot konm bandi. Bandi té i mète z’ot grinn sab dann la mashine kolonyalist épi ésklavazis. L’èr-la, té i anvoy shassèr pou tyé azot. Shassèr té i tyé sak li trouv, épi li té i koup la min, sansa lo pyé, té i mète dann bèrtèl, pou li gingn son prime. Sa lé ofisyèl, sa lé vré, épi dann liv listoir, sa lé marké.
Dann bann zésklav marron, l’avé bann shèf : banna ziska zordi lé ankor koni… konm Faons, Sankouto, Dianamoiz épi d’ote ankor. Banna té i amène la guèr kont bann propriyétèr zésklav... Toulmoun i koné Anshaing, épi son lézann, épi ankor son piton la-ba dann sirk. Donkalor, in pti trèpe nou la gard lo nom, mé konbyin, an parmi, ni koné pa ? Bonpé bononm, épi bonpé madam : bonpé maron, épi bonpé marone.
La komine Sinpol la déside mète anlèr bann marone sak listoir la pa konsèrv lo nom… in gayar moniman pou vréman, épi in landroi pou nou pans nout zansète, é pou nou pans bann madam... In moniman pou la marone inkoni !

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus