Na poin mové zèrb, nana arienk de moun i koné pa !

31 désanm 2014, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj de fon dovant l’éternité, alé pa dir moin sé in zéro la gosh in shif sansa in pé, konm dann lo matématik i doi z’ète noté an dsou d’lo zéro. Kisa ? An promyé sak i pans la modèrnité lé moin valab ké bann vyé z’afèr lontan. Sak i vé ni artourn an aryèr é ni tras in kroi dsi bann gayar n’afèr la modèrnité la aport pou nou… Mi rapèl in moun friké l’ashté in loto lontan pars loto lontan sa lé vayan. Figuir aou li la parti an parti, li la mète in plin lésans pou alé, in plin pou rotourné. An dèrnyé, dépanaz la ral ali son kaz. Estèr li manz z’èrb dan la kour. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, moin lé a d’mandé souvan dé foi, an parlan par réspé, si ou na poin, konm di lo kont zarnyé dann plafon. Pars, ou lé an aj konprann la pa bon jète tout sak ou nana déjà pou pran sak i ariv. Pou kosa ? Pa pars sak i ariv lé pa bon, mé pars a bien rogardé sak ou l’avé lété pa arienk bon pou jeté, é sak i ariv lé pa bon pou adoré san rézon valabi… Solman, fransh vérité, lé shoz i pran pa tèl ke sé. Z’afèr lontan, z’afèr nouvèl : lé z’inn konm lé z’ot la bézoin konm di lo kont ète mi a l’éprèv. Nana tèlman dé shoz k’i joué la dan k’i fo lo tan, lo travay, léspèryans pou konm di lo nouvo téstaman partaj lo bon grin avèk lo zèrb de fe (i apèl l’ivraie ?). Donk, pou moin i jète pa konmsa ni lé z’inn ni lé z’ot i étidyé tout, i fé la roshèrch apré sa i fé lo triyaj… Moin la antann in vyé z’indien dann la foré l’Amazonie té apré di na poin mové zèrb, nana arienk demoun i koné pa. Sa i fé pa réfléshi aou sa ? Tok ! Pran sa pou ou !

In kozman pou la rout : « Bilinbi la di : mang karote lé èg ! »


Na in frui i apèl bilinbi. Konfonn pa li avèk jirinbèl : inn lé long, l’ot lé ron. Lé dé I sharj an grap dsi bann bransh tou ni. Lé dé lé èg, mon dyé ségnèr… Mang karote ? Tout kréol i koné, li lé bon avèk piman désélé, li lé bon an salad do frui, li lé bon mir mèm ké li na in pé la filas, mé li lé zoli. Donk par jalouzi, i paré k’in jour bilinbi la di son voizin lo pyé d’mang : « Ou lé èg ! ». Bann pyé d’boi dann vèrjé la pète a rir épi la gougnard lo jirinbèl. Lété mérité : zot i pans pa ? Pou kosa mi di sa ? Mi di sa pou demoun i èm krétik lé z’ot. La pa zot la rézon toultan. Fé travay zot koko, fé bouy zot matyèr griz zot va oir si souvan dé foi ni tonm pa dakor ansanm.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus