Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Néna arienk bann konba ou i amenn pa ké lé pèrdi d’avans. Pa sak ou i amenn !

mèrkrodi 1 out 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dopi l’étèrnité, souvan défoi mi anplègn aou. Pou kosa ou va dir amoin ? Pars i diré ou i kontant ar pa ou sak ou néna, é ou sar touzour apré shèrch sak ou la poin. Mi anparl pa ou dsi in poinnvizé pèrsonèl, mé dsi in poinnvizé pou nout départman-sak ou i apèl out péi. Dopi l’tan zot, bann rouj-de-fon l’apré lité zot i oi bien zot la pa nyabou shanj lé shoz pou vréman. Alors, pou kosa kontinyé ? Pou kosa kontinyé z’ot lite kondané pou fini an lo d’boudin. Tok ! Pran sa pou ou.

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr. In kozman konmsa dann out boush la pa fé pou étone amoin. Poitan si ni arfléshi in pé :
- Si sak té i vé aboli lésklavaz l’avé larg lo kor. Si zot l’avé di : isi Bourbon sansa La Rényon dopi dé zané é dé zané ni lite pou aboli lésklavaz é lo labolisyon i ariv pa. Donk ni lite pi ! Ni arète avèk sa. Vi kroi l’abolisyon nora tonm tou kui dann not boush konm in zoizo frite ? Mi pans pa.
- Si bann partizan l’égalité l’avé larg lo kor. Si zot l’avé di dopi 1946 ni atann l’égalité é èl i ariv pa. Donk nou va larg lo kor. Vi pans l’égalité nora tonm dsi nout do son tousèl, konm in fatalité ? Non matant, nou nora pa zamé trap l’égalité.
- Astèr si ni domann lo l’abolisyon lo sistèm kolonyal dopi dé tan é dé tan é si sa i ariv pa. Ou i voudré ni abandone, Ou i voudré ni lèss tonbé ? Lé pa késtyon matant. Néna ariek bann konba ou i amenn pa ké lé pèrdi d’avans . Pa sak ou i amenn. Tok ! Pran sa pou ou !


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus