Canne à sucre : la mission du ministère de l’Agriculture face au bilan de la stratégie de Tereos
19 septembre, par10 ans après la suppression du quota et du prix garanti du sucre, grave crise de la filière
30 mars 2021, sanm

Mézami, mète azot in pé, kansréti in néstan, dann la po in om ou in madam, in jenn, i vé angaj ali dan la vi aktiv, konm i di. Késtyon li poz ali, sé kossa mi sava fé dan la vi pou gingn mon soso. Kèl métyé mi sava fèr, demoun lontan téi di kèl plass li sava gagné. Son famiy pou son par i kalkil si son zanfan i sava gingn inn bone plass.
Mwin la konète lo tan – néna bien lontan - kan in késtyon konmsa té pa bézoin pozé. Zanfan zoinalyé téi vien zoinalyé, zanfan plantèr téi vien plantèr, zanfan péshèr téi vien péshèr, sak lo papa téi travaye dann batiman téi travaye li mèm dann batiman. Sak la famiye té dann CPR (chemin de fer et port La Réunion) téi rante dann CPR. Zanfan dokère téi vien dokér - lo méyèr dokèr l’avé dann bann por pou kite issi pou alé an Franss.. Kan in madame lété bone son bann fiy téi vien bone zot tour é bann moun la ote, zot zanfan lo déstin lété trassé dann la ote galman. Sa lété a pépré vré dann tan mwin la konète étan ankor marmaye.
L’avé poin shomaj dann tan-la donk té lo bon tan ? Alé pa di sa, lété pa lo bontan ditou mé lo tan linégalité, lo tan la faim, lo tan demoun té an movèz santé é la vi lété kourt pou la plipar d’moun…lété lo tan bann député l’outre-mèr la dmand la loi départman fransé voté a l’inanimité, mé pou l’aplikasyon lété vréman in n’ote afèr pars gouvèrnman droite konm gosh la pran lo tan - la mète plizyèr dizène z’ané avan in laplikasyon la loi 19 mars 1946 é si i pé di lo péi la modèrnizé li la zamé vréman dévlopé é li la zamé vréman dékolonizé pou d’bon.
Si tèlman ni pé di, d’apré mwin, nou lé touzour pa mètr shé nou. Nou lé toujour pa bien instalé issi landroi nilé dann loséan indien… Ni rèv d’in péi toute son bann sitoiyin sré égal-ni rèv l’égalité - ni rèv la libèrté pars sète nou néna lé sinploman formèl, individyèl, mé pa sète lo pèp an antyé. Ni rèv la majorité é sète-la konm i di, i kour dovan nou kan ni kroi ni sava gingn ali. Mi panss in zour nou nora loportinité é zour-la i fodra pa mank sote dsi lokazyon.
10 ans après la suppression du quota et du prix garanti du sucre, grave crise de la filière
Mézami néna inn-dé zour mwin té apré rolir dann Témoignages lo kozman nout kamarad Elie la di dann park Laurent Vergès laba o por, l’ot samdi (…)
In kozman pou la rout
Relançons la marche vers l’autonomie énergétique
Emirates connecte 140 pays à Madagascar
Ressource en eau du 1er au 15 septembre, bulletin de l’Office de l’eau Réunion
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?
Bann modékri andann forom
30 mars 2021, 20:04, sanm Arthur
TB tout ça, mais ne pas oublier la solidarité, l’oubli de l’individualisme, la volonté de changer avec le souci des jeunes générations nées ou à naitre qui sinon, vont vivre sur une île ravagée, bétonnée, encombrée d’ordures, de déchets des montagnes jusqu’à la mer, buerk ! Déjà, il n’y a plus de bichiques, terminé, les derniers ont été péchés, avec de l’eau de Javel ! où est la bétise ? Là ! A part ça, il faut remettre le train, relier Ste Rose à St Joseph en TER péi, cela fera du travail, moins de bruit, de pollution, d’accident et tout le monde sera fier, surtout avec de l’hydrogène, ça ce sera révolutionnaire non ? Arthur.