Nou lé kapab, mi pans !

19 août 2013, par Justin

Inn miss Rényon i ranplas in n’ot. Sé lo règloman k’ ’i vé sa. In miss lé la pou in an. Apré ? Sa sé in n’ot afèr... Sèt ané, sé Vanille M’Doihoma, in joli jenn fiy, bien instrui é tout avèk in projé d’vi profésyonèl : èl i vé travay in zour konm roganizatris maryaj. Tout té bien joli, é tout té i prézant bien. Tout galman nana in projé d’vi profèsyonèl mé… Inn foi moin la di sa, m’arète la, pars par prinsip moin lé pa pou bann zéléksyonn miss. Pétèt in zour m’a rovnir dsi, mé pou zordi na in n’ot afèr i plé pa moin ditou.

Kosa i lé d’apré zot ? Ala mon répons... Zot i koné dann tout manifèstasyon konmsa i fo in ziry, i fo galman bann sponsor, pars, konm di kréol, la pa avèk la krash i fé sa, sé in késtyonn larzan é mèm in késtyonn gro larzan. Kisa nana larzan ? Bann lantropriz sinonsa bann sosyété. Dakor é lé ankor myé konmsa ké alé soutir larzan dann la posh bann koléktivité... Bien bon, mé ki di lantropriz, ki di sosyété, sa nana zot roprézantan é konm di lo kont sé la ké lo ba i blès.

Pou kosa ? Pars, pou bien fèr lé shoz, sré bien ké lo bann roprézantan zot mèm i roprézant bien La Rényon. Moin lé sir sa i zènn pa désèrtin, konm sa i zènn pa in bonpé d’moun i sousyé pa d’sa, mé moin pèrsonèl sa i soz amoin in pé. Dabor La Rényon sé in pèp arkansyèl é so larkansyèl la, sanm pou moin, té pa roprézanté konm ki fo. L’avé in minorité sir-roprézanté é in mazorité pliské sou-roprézanté. Sa sé lo promyé poin k’i bote pa moin, mé sa i rozoin in dézyèm poin. Lakèl ? Sinploman ké lankadroman dann lo privé — é plizanplis dann lo piblik ! — li roprézant pa bien nout divèrsité é sa lé trakasan apré soisant sète an nou lé départman. Kosa i vé dir ? Alon apèl in sha, in sha, é in péi la pa dékolonizé konm k’i fo, in péi la pa dékolonizé konm k’i fo. Sé nout ka ! Nana in bonpé lo poin pou shanjé dann nout sosyété é sirtou alon méfyé la rokolonizasyon ranpant ou bien galopant konm zot i vé.

Kan Mandéla l’ariv prézidan dann l’Afrik di Sid, li la pran in désizyon, sé domann bann sosyété pou fé la promosyon bann noir épi bann métis dann zot lankadroman, mèm dann zot diréksyon. Désèrtin gran grèk la di bann l’antropriz i sava marsh tèt an ba, i sava fé fayit. Té pa lo ka ! Mi pans osi si bann zantropriz i travay La Rényon i donn zot shans bann Rényoné, zot i marsh ar pa non pli tète an ba. Nou lé kapab, mi pans !

 Justin 


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus