Nou néna in bon zoutiy é i vé pa ni ansèrv

8 séptanm 2020, sanm Justin

Mézami, konm shak ané néna in pèryod pou sèye parl lilétrism épi tash moiyin ède demoun ansort azot. Sa i dir in somenn é sète ané i komans lo uit séktanm é i fini lo kinz. In somenn pou lite kont lilétrism ? I fé bonpé konm pa. Lé vré i pé an avoir inndé rézilta pou in pé d’moun mé pou la totalité, mi pans pa.

Pou kosa mi di sa ? Pars lo bann shif lilétrism isi La Rényon i diminyé pa pou vréman. Dèrnyé shif i done 120000 ! Sa i fé bonpé… Zot i pé di sa bann zansien la pa parti lékol konm k’i fo, mé sa la pa vré. Néna lékol La Rényon dopi bèlaz é botan : dizon près tout marmaye kan li néna son laz i rant lékol avèk in mète d’ékol épi lo mèm zoutiy ké bann pti fransé d’ frans. Mé alor pou koué an parmi bann jenn néna plis dis pour san zilétré ? Pou kosa lo shif i bouz pa ?

Dabor i fo ni koné kosa i lé ilétré : la pa analfabète pars demoun i koné l’alfabé, i koné galman bann shif… Sak in pé i koné pa sé lir é konprann sak ou lir, épi ékrir pa in liv mé in tèks i pé ansèrv dann la vi kourant. Alor, pou kosa sa ?

Dabor marmaye i rant lékol é la plipar i koné in sèl lang, la lang kréol rényoné é la plipar d’tan i fé konprann ali i fo fout sa dsi koté é fé konmsi zot lé frankofone dopi dann vant zot momon é sa lé pa vré. Aprésa, la plipar d’tan zot kaz zot famiy lé konm zot, la lang kréol oui, é la lang fransé non-sansa trépé. Arzout èk sa lo lamontrèr-lamontrèz i konsidèr zot lé an fote si zot i koz an kréol mèm si banna lé kréolofone zot osi pou in pé… mé pa tro patriyot dsi la késtyon la lang.

Mézami, mi sava dir azot in n’afèr i tonm dsou l’sans : akoz pa fé lékol an kréol rényoné ? Sansa lékol bilang zénéralizé ? Akoz pa pran bann marmaye konm zot i lé, é pa konm lédikasyon nasyonal la désid zot i lé ? Mon bann dalon, zot va dir amoin moin la pa invant la poud a kanon épi l fil a plon kan mi ékri konmsa, é zot nora rézon mé élas Ménélas, mon kèr lé an filas lékol néokolonyal i pans pa konm nou.

Alor fé in somenn, dé somenn, troi kat, é toultan konm i di, kabri va manz salad é lo shif zilétré v’arès konm li lé. Konm li lé dopi dé zané é dé zané ké néna lékol fransé La Rényon. Kosa zot i vé, nou néna in bon zoutiy é i ansèrv pa li pou sak li lé.

Langue créole à l’écolePadport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus