Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
26 octob 2012, sanm

Na poin lontan, moin la poz in késtyon mé moin la pankor trouv in bon répons par raport nout Parti. Pou sak nana sèrvèl lyèv, mi rapel mon kozman :
D’apré sak moin la aprann dann konba nout Parti, in parti kominis i baz son laksyon dsi la mobilizasyon la klas travayèr. Li amène an mèm tan in politik d’inyon èk tout bann klas i trouv in l’intérè pou amène la lite ansanm bann travayèr. Mé bann klas-la, la pi tro nonbré pars bann pti prodiktèr kisoi dann l’agrikiltir, dann la pèsh, dann l’indistri, sa i fé pa in gran kantité d’moun. Si ou i azout èk sa bann z’intéléktyèl, sak nana in talan an plis pou sèrv zot péi, é mèm si ni gingn ral azot dann trin la klas travayèr moin la bien pèr sa i amène pa nou asé loin.
Na kant mèm plizyèr poin i pé zoué pou nou :
— Mi romark, sé nou k’i port déza, dopi lontan lo konba kiltirel é lo konba pou l’idantité. Konbien na d’moun i vé batay pou zot kultur, pou zot l’idantité ? Dann kèl parti nout sosyété i trouv azot ? Moin lé sir na in pé dann tout la sosyété. Arzout èk sa, kan i parl la kiltir épi l’idantité, la lite pou lo dévlopman la pa bien loin non pli.
— Mi pouré galman parl la défans l’anvironeman : dann la lite pou sa osi nana in bonpé d’moun i trouv zot kontantman pou armète an éta la tèr ni pran a baye èk bann zénérasyon k’i vien, mi pans ala in misyon k’i pé donn in sans pou nout vi.
— Astèr si ni rogard, dann nout program, bann mézir pou fèr fas lirzans sosyal konm nout dé gran sèrvis, la titilarizasyon bann z’anploiyé kominal, di pa moin na poin la-dan asé d’moun pou nou fé in bon travay, in kantité d’moun pou apiy nout Parti dann son bann projé pou transform la sosyété épi amène anou dann shomin lo dévlopman dirab…
Moin lé sir mon tablo la pa konplé, mé si ni ariv amène la lite dann tout séktèr mi sort di an o la, si sak mi sort di sé in répons sèryé par raport la késtyon moin la pozé, l’èr-la, sanm pou moin, nout ka lé pa dézéspéré. Sirtou, si ni fé sak i fo pou ariv o bi : la rokonstriksyon.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)