Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
12 novanm 2010, sanm

Vin désanm, sa lo zour ni pans nout bann zansète zésklav. Nana lo onz novanm pou pans nout bann zansète angajé. I fo na in zour pou pans banna. Pars la vi té pa roz pou zot galman, épi zot ossi, zot la fé La Rényon.
Dabor kèl onz novanm ni anparl
Byinsir la pa onz novanm mil-nèf san dizuit, lo zour bann z’Alman avèk bann z’alyé la sign larmistis la guèr 1914-1918 dann in wagon lo trin la-ba dann in vilaz i apèl Rotonde. Lé pa késtyonn vol son plas ! La pa non pli lo onz novanm 1973 kan l’armé la fé in kou d’éta dann Chili pou ranvèrs lo gouvèrnman la gosh, é lo komansman in péryod byin noir pou lo pèp péi-la ;
Sak ni fé la sélébrasyon, sé lo onz novanm 1882, lo zour gouvèrnman z’Anglé la déside arète anvoy bann z’angajé té i sort l’Inde pou vni travay issi La Rényon, dann karo kann épi dann l’izine... In désizyon té i falé pran pars bann z’angajist té i réspèk pa lo kontra l’avé sign dann l’Inde. Té i falé vréman arète èk sa, mé mi pans nou nora l’okazyon anparl de sa.
Kèl z’angajé ni pans
Daniel Minienpoullé, lo prézidan la Fédérasyon tamoul, la byin di, i fo ni pans toute nout bann zansète angajé, sof kèl koté zot i sort pou vnir issi La Rényon. Byinsir l’avé in bon pé d’moun l’Afrik, l’avé in bonpé Tamoul, demoun Madégaskar, mé l’avé galman demoun i sort in pé partou dann l’oséan indyin. Ziska demoun la Chine la vni issi. L’avé demoun in pé toute rolijyon, rolijyon malbar, mizilman, pétète katolik, sirman bann rolijyon té i amène in pé partou, dann l’Afrik, Madégascar, épi tout lé z’ot ankor, ni sava pa nonm tout dann pti modékri-la. Dizon, banna la vni ranfors ankor la kalité arkansyèl bann Rényoné.
Mé lésklavaz nana son zour ofisyèl dépi 1982. Akoz pa in zour ofisyèl pou bann z’angajé ? Akoz gouvèrnman i pran pa in dékré pou fiks zour-la in zour pou toute nout bann zansète angajé ? Mi pans soré in bon nouvèl pou La Rényon.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)