Oplis i sava, oplis moin lé pou do ri-lo grin-kari

26 zanvié 2010, sanm Justin

La poin in méyèr landroi pou lir bann katalog ké dann sal d’atant bann doktèr. I fo pa ou lé tro rogardan déssi la date, mé a par k’sa, katalog i mank pa. Dé foi na inn-dé paz lé déshiré… ou i pé pansé, paz-la la intérèss in moun. Pétèt té i anparl in bon pomade pou rann la po zoli, somanké in rosète pou kui manzé, somanké ankor in n’afèr déssi la santé. Baya ! Demoun koméla, i pé dir zot lé trakassé pou z’ot santé. I fo dir, la piblisité i ède azot byin : i di manz ékilibré, i di ankor i fo manz sink frui ou byin zéguime par zour. Bann fabrikan manzé i di, i fo ansèrv sak zot la fabriké, pars sa lé bon vèy pa pou la santé. Armark byin, i di pa ou si apré oute léstoma sar lour, sinon si oute foi va lèv bagar sanm ou... parl pi si i rolash ou sinonsa lo kontrèr.
Pou moin, sé konm k’i diré k’avèk zot piblisité, banna i mète dézord dann léspri Kréol déssi la késtyonn manzé. Poitan, nout manyèr manzé la pa pli bète ké sète lé z’ot. In zour, moin la antann dann télé, in doktèr té apré aspliké nout manyèr manzé, sa lé byin bon pou nout santé vi k’nana glisid, protid, lipid, sèl minéro, vitamine an sifizans é san égzazérasyon, provik i manz pa an gourman épi in bon pé foi par zour. Alors, li té i di, kontante azot avèk z’ot ri, lo grin, kari, in brède épi rougay tomate. Alé rod plis ké sa, sé rod boubou pou son kor.
Moin mi di solman : fé konm mon gran mèr té i rode, pou li manzé, in n’afèr bon pou la boush, bon pou lo kor, é bon pou lo porte-moné, san alé rode l’anbara avèk lé z’ot shoz... oplis i sava, oplis moin lé dakor avèk do ri-lo grin-kari, konm prinsipal.

 Justin 


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus