Oté Sarda, toué la roul anou, ton zoli kozman roul anou dan la bou

28 mé 2020, sanm Justin

Mé zami, sirman zot la antann sak la spass dann La Martinik laba, kan in group fam kouraj la déboulone dé éstatu Victor Schoelcher. Lé sir k’in n’afèr konmsa, dann lo péi épi an déor la provok in gro l’émosyon kisoi pou aprouv lo déboulonaz, kisoi pou argrète lo déboulonaz.

Mi pans, konm moin zot la lir dann Témoignages épi dsi bann rézo sosyo plizyèr zékri la dsi, donk moin na poin granshoz pou arzout èk sa, sinon ké la vérité dann listoir i doizète la vérité mé listoir-la fason èl lé fé, lé galvodé-révizyonizé si zot i vé - dopi lontan é i kontinyé pou ète galvodé épi révizyonizé par désèrtin zistorien révizylonis i konsidèr azot konm ofisyèl.

Isi mèm La Rényon-dann tan lil bourbon-moin la aprann Sarda garriga i ariv de frans pou libèr anou. Par l’fète, mi rotien sirtou sak lé ékri dann fonnkèr Axel Gauvin : Kan Sarda l’ariv de frans, soidizan pou libèr anou, tout bann zésklav la roprann konfyans, la gard lo syèl, la marsh a znou.
Lo rofrin-vi k’ziskakan la mète sa an mizik, sanm pou moin sé la vérité. Li di : « Oté Sarda toué la roul anou, ton zoli kozman roul anou dan la bou ». Kisa i ozré zordi dir Sarda la libèr anou pou vréman ? Kisa i ozré de dir apré 1848 nou la rant dann in pèryod liberté, égalité, fratèrnité. Kisa k’i ozré de dir apré 1848 nou la rant dann in pèryod libéré, dsi l’poinnvizé d’lékonomiépi la kiltir.

Lé vré, koméla i di avèk rézon lésklavaz épi la trète demoun sé krime kont l’imanité. Mé zis in kèstyon mi poz : bin l’angazis sa la pa in krimesa, lo kolonyalism sa la pa in krime sa ? An touklé ka, moin mi pans ké oui… é sak i pans non, ébin zot i partisip o révizyonism é sa i doizète kondanab.

Padport20 décembre

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus