Ou i di séparatis, ma parol i mank aou inn kaz !

16 zwin 2020, sanm Justin

Matant zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dovan l’étènité mi pans zot i koné lo rouj-de-fon sé konm mon sizé d’étid. Mi avèye azot, mi suiv azot, mi kalkil azot é kan zot i lans in sizé mi koné tré bien ousa zot i vé alé. Kan zot i anparl in sizé mi konpran toutsuit sé pou mète La Rényon dann shomin lo séparatis. Mèm lépidémi, sansa la kiltir, sansa ankor la plantasyon, pou zot sé in sizé pou ral nout Rényon an déor d’lorbite La frans. Mèm si zot i di pa, mi koné lé konmsa é la touzour été konmsa dopi 1959, la date zot la lans lo mo d’ord l’otonomi. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr sak ou i di i étone pa moin ditou, mé la pa pou sa mi done aou rézon. Ou i pé pans, si ou i vé, nou lé dann shomin lo séparatis mé sirman la pa sa : sak ou i apèl séparatis, nou ni apèl sa la résponsabilité pou lo pèp rényoné dann lé zafèr ki konsèrn ali prinsipalman. E kosa i konsèrn anou prinsipalman ?
Dabor ni pé di, sak ni vé sé kass la kord avèk lo néokolonyalism pou pèrmète anou dévlop nout lékonomi konm k’i fo. Ni pé di ankor, ni vé plant nout tant dann l’indyanoséani, landroi lo déstin la mète nout péi. Ni vé galman libèr nout kiltir-san rozète la kiltir fransèz - épi libèr nout sosyété épi protèz nout l’anvironeman. Biensir, san koup bann rolasyon pou nout bien avèk La frans épi l’érop.
Sé sa lo séparatism ? Non sé done la résponsabilité lo pèp rényoné, dann tout sak i konsèrn ali prinsipalman.. Séparatim ? Mi diré i mank aou inn kaz pou di in n’afèr konmsa.
Tok ! Pran sa pou ou !

PadportResponsabilité

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus