Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
20 séptanm 2017, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi pans ou la lir dann zournal in sobatkoz-in kolok si zot i vé !- dsi la défans bann tèr pou planté. L’avé in bonpé d’moun apré kolok la dsi pou, d’apré sak zot i di, prézèrv bann tèr agrikol é évite lo gaspiyaz ; mé konm i di, i fo galman prévoir la plas pou demoun abité, l’èr ni marsh dsi lo milyon d’moun dsi nout kok pistash, dann l’oséan indien. Donk in gran difikilté i aprouv bann rouj-de-fon kan zot i vé fé l’inn avèk l’ot, zot ibour z’ot prop doi dann z’ot prop zyé. Tok ! Pran sa pou toi !
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, mi pé dira ou, ankor in foi, ou na poin rézon. Pou kosa ? Pars lé vré nana inn-dé poinn vizé i sar kont inn é l’ot. Konm par ébzanp fé lozman pou d’moun épi trap nout sékirité alimantèr. Konm ankor mète la kaz demoun dann la sékirité, épi aménaz la mèr pou dévlop l’ékonomi blé. Konm dévlop in por pou touris épi protèz nout patrimoine.
Tro d’ poinnvizé an kontradiksyon inn avèk l’ot ? Matant sé kan ou lé dovan la difikilté, ké ou na l’okazyon fé travaye out matyèr griz pou trouv lo bann solisyon k’i fo. Isi la Rényon, konm in pé partou, lo prinsipal rosours l’imanité sé nout l’intélizans, sé nout kapasité pou kalkilé, sé nout matyèr griz.
Malorèzman lo sistèm ni viv anndan, kapitalis épi néo-kolonyalis, i anklav nout tète épi i anpèsh nout matyèr griz bien travaye konm k’i fo. Malorèzman ! Mé sa i vé pa dir sistèm-la iva anmar anou toultan lo min déyèr lo do, é va anpèsh anou libèr nout fors pou ariv trap lo bann poinnvizé i fo ni trap.
Tanka lo bann kouyon k’i di n’inport koué, konm di lo kozman pou la rout : « i fo pa diskite avèk zot, i fo donn azot rézon ! » épi ou i pass a d’ot shoz.
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Combattre les causes du chômage de masse
Accélération de la crise du système néocolonial