Out lodèr kari kont la mizik mon larzan (morso niméro 3)

16 mars 2019, sanm Justin

Pou sak i rapèl pi lo fime mon zistoir in pti rézimé : l’avé inn foi in marmaye fatigé manz son ri-mayi san kari la désid alé koté la kaz bann blan épi pran son ropa a l’odèr bann bon kari banna téi fé : kisoi roti, kisoi sivé, kisoi rogaye sosis, kisoi ankor tout méyèr kari néna dann kuizine La Rényon. Kan téi ariv l’èr bann blan i sava manzé, li téi avans koté l’antouraj dann sans lo van i ariv é lo bon lodèr zot manzé téi ède ali manz son manzé sèk. Momandoné lo blan la débisk ali é la akiz ali vol lodèr son kari é la di ali pèye. Mé Gonivid téi vé pa péyè.
L’avé inn foi pou inn bone foi mésyé lo foi la manz son foi avèk in grinn sèl.

In zour dsi lo kou d’onzèr, kan l’èr manzé l’a rivé lo blan la télfone zandarm. Zandarm la fé lo vif é li la sirprann lo jenn marmaye apré manz son manzé sèk a l’odèr in bon kari volaye. Oté baba ! Kari volaye fé d’boi sa téi san bon. Mi di azot ke sa ! é lo marmaye pétète an imazinasyon mé li l’avé konm dan l’idé li osi li t’apré manz lo kar avèk son ri mayi. In pé i apèl sa lo lotosizésyon é pétète sa i marsh pou vréman.
An touléka kan Gonivid la déboush son gamok, zandarm l’ariv dovan li-zot i koné zandarm lé mèm konplis avèk bann blan ! Zandarm la di :
« Késké vou fézé la ? Késké vou volé la ? »
- Lo marmaye la réponn : « Mésyé zandarm, mi vol pa pèrsone moin la, mi pran solman in pé lo bon lodèr lo kari i dégaj. Sa lé pa défandi sa ! »
Lo blan la di « Li la pran lodèr mon kari, i fo li pèye pou sa ! Zandarm fé out travaye, fout ali la zol ziska ké ké li pèye sak li la pran san lotorizasyon. Dizon sa in vol pou vréman sa ! »
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké madam !

Ralé-pousé, pousé-ralé, zandarm in pé dépasé par lo zévènman, demoun i komans arvié, inn-par inn, épi dé par dé é lomoun i ékout lo wati-watia. Zandarm la di : « Mi amenn tout demoun la zandarmri ! »
Lo marmaye la di : « La pa bézoin fé sa, moin lé paré pou pèye ali son lodèr manzé. Konbien foi moin la pran lodèr out bann kari ? huit foi si moin la bien konté. Mi sava pèye aou. »
Ala ké li trap in zasyète émayé épi in gro pyès larzan té i rès ali. Demoun i antour. Zandarm avèk gro blan promyé ran. Lo marmaye la fé tonm lo pyès dsi lo zasyète émayé, sa la fé : « Dong ! ». Ala inn li la di. Li la fé tonm in dézyèm foi. Sa la fé « dong ». Ala dé, épi troi épi kat é lo moun la komans konté é sink, é sis é sète é uite.
Demoun sé d’foute a rir é lo blan té i vien rouj konm kok bataye. Ala ké li kriye : « Zandarm anbark in pé so l’insolan la ! »
Demon la mète a protésté épi téi di : « li la pèye lodèr out kari avèk la mizik son larzan : koué d’myé k’sa ? »
Final de kont, l’afèr l’arète tèrla. Zandarm la mont dsi son soval épi la parti. Lo Blan la rant dann son kaz. Demoun la port Gonivid dsi zépol épi tout demoun la parti.
Si zistoir lé mantèr, la pa moin l’otèr. Koton mayi i koul, rosh i floté é mon zistoir lé fini. Zsitoir in marmaye la pèye lodèr kari avèk la mizik son larzan. Si zot i pé rakont sa zot zanfan sansa zot ti zanfan konmsa sa i pèrd pa.
La fini.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus