Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
25 séptanm 2009, sanm

Mi koné pa si zot i sava souvan défoi fé z’ot bazar dann in grann sirfas. Mi pans ké oui, pars la sosyété la fé in léspès gob k’i obliz anou alé la-ba, mèm si noute porte-moné i kri tir, mèm si nout posh lé plate… é kan lé byin plate lo grann sirfas, i fé in pé krédi, konm sa ni anfons in pé plis dann l’okisité. A oui ! In grann sirfas, sa lé byin roganizé ! I mète dovan nout zyé toute produi zot i vé fé ashté anou, é sak zot i vé pa ni trouv, sa lé fouti dann in rokoin, sansa dann fon la-ba tèl sort ni oi pa. Lo produi, lé nout otèr i bate lo zyé avèk nou… i di : « Ashté amoin ! Pars si zordi ou la pa bézoin, domin ou nora bézoin ! Alors, akoz pa ashté toutsuite ! ». I apèl sa in tète-gondol. Ni koné l’apré plonj anou, mé ni lèss gob anou kant mèm.
In zour in madam té apré koz avèk in n’ote. El téi di, son kaz nana prèss tout produi néna dann komèrs… sirtou sak i ansèrv pou la propté. Pou tir la salté déssi karo : in z’afèr éspésyal ! In n’ot pou nétoye marmite/éspésyal galman ! Inn pou apropt dann koin, in n’ot pou aprop dann zoin, inn pou an-o, inn pou an-ba, inn pou gro vésèl, inn pou pti vésèl, inn pou vèr, pou gran vèr, pou ti-vèr, pou moiyin ! Inn pou zasyète plate ! Inn pou z’asyète krèz ! Inn pou z’asyète déssèr ! Gro kiyèr nana son syène ! Pti kiyèr na son syène, kiyèr pou tir manzé son syène prop ! Inn ankor pou lav la min, inn pou nétoiye lo zong an dèy, pou aprop landroi na plime, landroi la poin… étsétéri, étsétéra, la ké lo ra. Donkalor, l’ote madam, la boush i rèss rouvèr avèk l’admirasyon, mé èl i réflèshi in kou épi èl i dmann : « Bin, out kaz na poin gro savon ? Pars avèk sa nou l’aprann l’aproptaj toute z’afèr dann ménaz ». Lo promyé madam i pèrde pa la karte épi i di : « i pass pi sa koméla ! Astèr bann produi lé éspésyalizé. Inn pou in n’afèr, é pou in n’afèr solman… lé marké déssi lo papyé ! ».
Lé dé madam la séparé, shakinn la rantr son shé soi : inn lété fyèr, té i marsh droite pars èl té i sort amontr koman èl lé pa kouyon, é l’ote la parti zépol rantré, lo pa in pé lour-lour, avèk lo voiyaz késtyon èl té i poz, dann son tète... Moin pèrsonèl, moin la pans la pa domin la vèy, nou v’ariv oir klèr dann in n’afèr konmsa !
Justin
Lésplikasyon inn-dé pti mo :
Gob : in pyèz, pou trap zoizo. Pou trap domoun galman.
L’okisité : la mizèr, lo mank di motif di pourkoi !
L’apré plonj anou : l’apré roul a nou dan la farine.
Zong an dèy : zong sal.
Apropté : rann prop.
Pèrd pa la kart : i rès mètr dann zé kart.
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Combattre les causes du chômage de masse
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial