
Hommage à la femme de Bruny PAYET
1er juillet, parLa section PCR du Port apprend avec une profonde tristesse le décès de Nadia PAYET, ancienne déléguée syndicale CGTR. Militante engagée et (…)
15 novanm 2017, sanm
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj de fon dovan l’étèrnité, mi antann azot dir sé par Paul Vergès si la fé tèl shoz, sé par paul Vergès si la pran tèl désizyon, sé par li tèl progré l’ariv isi, sé par lo PCR nou la nyabou trap in n’ot afèr ankor... Zot i pans pa sa lé in pé égzazéré ? Zot i pans pa i dépass lo rézonab done in moun tousa kalité, tousa résponsabilité, tousa z’idé. Moin pèrsonèl m’a dir azot moin lé pa paré pou rokonète plis lo mérite ké li nana é an tou lé ka, moin nana dann mon kèr in gran om é mon pli préféré sé Michel Debré. Mi pans ala in om la mète vréman La Rényon anlèr é sé sète onmla. Tanka Paul Vergès ador ali si zot i vé, mète ali anlèr tout lo tan zot i vé mi pé dir zot pou moin li sé in anfan a koté Michel Debré. Tok ! Pran sa pou toué !
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, moin lé pa étonné d’antann aou dir kékshoz konmsa, mé figir aou Paul Vergès la zamé domann in l’admirasyon san born bann rényoné, li la touzour domann lo droi pou fé son bilan, onètman, avèk son fors é son féblès. An touléka pou la bataye l’otonomi li téi koz konmsa ! Mi an souvien bien sak li téi di dann son bann diskour.
Astèr la diférans rant Paul Vergès é in gran om de droite, n’inport ékèl sé ké l’intéré La Rényon, l’intéré ban rényoné, la touzour okip son pansé pandan dé z’ané é dé z’ané. Kan li té isi shé nou biensir, mé galman kan li té an voiyaz, kan li té an konférans pou diskite dsi bann gran problèm. Mi sort lir dann témoignaz nout défin kamarad la soulèv plizyèr késtyon, plizyèr problèm, inportan pou l’avnir : lo problèm démografik lontan avan k’téi anons dis milyar d’moun dsi la tèr, lo problèm la sékirité alimantèr, la késtyonn klima, épi la lite rant l‘om épi la téknolozi. In portan pou lo mond, riské pou l’imanité !
An pliské sa, nout kamarad l’avé in vizyon dsi l’ésansyèl dann la vi bann pèp é l’ésansyèl lété pa touzour l’androi nou té i kroi : la libèrté ! Sé pa li téi vé fé lo parti réyoné la libèrté ? L’égalité é nout tout nana dann nout mémoir lo bann konba parti kominis pou l’égalité ! Nout rasine plonzé dann in bonpé nasyon : sansa pou kosa li noré mète maloya anlèr, sansa pou kosa li noré pans toultan tout rolizyon sa obliy bann rolizyon minoritèr ! Sansa pou kosa solon li nout lang kréol sé konm in z’outiy, nou jéni si zot i vé !
Mi arète la, pars moin lé sir dann nout domin bann zétidyan épi bann z’intéléktyèl, va ékri in sapèr kantité milyé d’paj dsi sète om la, é konm i di : « dopi in il ziska lo mond » é vis vèrsa, va éklate konm in vérité firamézir valé.
Paul ou i mank anou, mé ou la lèss anou in sakré kapital kant mèm.
La section PCR du Port apprend avec une profonde tristesse le décès de Nadia PAYET, ancienne déléguée syndicale CGTR. Militante engagée et (…)
C’est avec tristesse que nous apprenons le décès de Nadia Payet, veuve de notre camarade Bruny Payet. Témoignages adresse ses condoléances à (…)
Mézami zot i koné lo kozman k’i di konmsa : « la loi sé lékspréssyon la volonté zénéral. ».Poitan défoi ou lé a’dmandé kossa i lé oziss volonté (…)
Face à l’urgence de la situation de la maltraitance animale à La Réunion, l’association CIANA a lancé un appel aux décideurs, afin de "travailler (…)
Mézami,médam, zé méssyé , la sossyété, lé pa toulézour wi gingn in bon akèye. Défoi oui, défoi non, sirtou dann in sossyété wi koné pa bien lo (…)
Cinq mois après le lancement du plan « Anti-bandes », composante majeure du plan d’action départemental de restauration de la sécurité au (…)
Le 16 juin 2025, le Tribunal administratif de Paris a suspendu en référé l’arrêté du 26 février 2025 ordonnant le blocage de 17 sites (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
L’État poursuit son engagement en faveur de la transition énergétique et de la décarbonation de l’électricité à La Réunion. À l’issue d’un appel à (…)
Dans les départements d’outre-mer, près d’une femme sur deux qui devient mère ne vit pas en couple, configuration familiale bien plus fréquente (…)
Une fois de plus, des femmes sont la cible d’une forme de violence lâche, insidieuse et profondément inquiétante : les attaques à la seringue dans (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)