PCR : an avans dsi son tan ! An avans dsi bann mansonz lésklavaz épi la kolonizasyon !

8 juillet 2019, par Justin

Mi souvien moin la lir listoir in zésklav parti marron apré sové pou pa bann shasèr i trap ali. Momandoné, li tonm atèr, tèlman blésé, li sava mor. In prète lé la avèk la troup é li sava oir lo zésklav é li domann : « Ou i vé mi done aou léstrèm onksyon ? ». Lo ga i di dann in dèrnyé souf : « Kosa i lé sa ? ». Lo prète i réponn ali sé in sakroman pou rouvèr la port paradi é konmsa ou va viv pou létèrnité avèk bann blan. Lo zésklav i réponn : « Si sé pou sa, mi koné kosa bann blan i vo é kont pa dsi moin pou viv avèk zot pou létèrnité. »
Aprésa listoir i rakont lo shasèr la done lo maron in kou d’gras dan la tète épi la koup poigné droit lo zésklav, la mète dann son bèrtèl, konmsa li nora ankèss la prime pou in marron tyé.

Zistoir-la moin la lir sa dann l’ané 1959 a popré dann tan nout parti té apré fé son promyé kongré é jenn ankor zour-la moin la pran konsyans nout péi l’avé in listoir é lété pa solman sète bann kolonyalis épi bann zésklavazis mé lété galman sète désèrtin moun la vanj pou la libèrté. Avèk parti kominis mon kan lété shoizi é mi pans la pa zordi mi sava kite so kan-la : lo kan lonèr, lo kan la libèrté, lo kan la lite kont loprésyon épi lésploitasyon é pou la dignité.
Vantredi passé moin lété konm d’ot dann in réstoran pou antann parl soisantyèm anivèrsèr parti kominis rényoné. Moin té apré ékout plizyèr pèrsone anparl lo bilan nout parti kominis é listoir moin la mark an-o la, téi tourn an boukl dann mon tète… Dann tan-la moin lété lisé Leconte de Lisle é mon papa, militan rouj de tou tan, l’avé amenn nout kaz bann tèz PCR é dann bann tèz-la téi rakont listoir nout péi é dann listoir-la téi parl la rézistans bann zésklav parti marron kont la dominasyon ésklavazis.

Fransh vérité avansa moin té fine antann parl la rézistans bann zésklav marron. Mi souvien mèm, shé nou, nout momon épi nout papa l’avé parl anou Anchaing parti marron dann li la rivyèr du ma. Néna in piton i port ankor lo nom gran shèf-la : Piton d’Anchaing é té laba li téi viv avèk son madam Héva épi son bann zanfan. I paré, mé moin lé pa tro sir, sé dann landroi-la lo shèf la gingn la mor.
Lo azar la voulu galman mèrkrodi soir moin l’asis in konférans Charlotte Rabeshala la donn dsi listoir kroizé La Rényon-Madagascar, é dann son konférans èl la anparl bann maron, zot shèf, épi Anchaing, Kapitène Dimitile, Lavèrdure, épi d’ot ankor konbatan la libèrté dann nout péi La Rényon… Mi yèm bien kan la vérité épi listoir i rotrouv azot in kou ko nmsa dann in mèm somenn.

A la Une de l’actuParti communiste réunionnais PCRPCR 60 ans

Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus