Pèrsone i pé pa obliz anou shoizi rant nout bann z’ansète !

7 mars 2017, sanm Justin

Yèr apré-midi moin l’avé la shans partisip in rouvèrtir d’ léspri dsi Paul Vergès : bann réform la loi li la domandé na poin lontan, son bann z’idé, son l’aksyon, son solidarité intèrnasyonalis, épi la kiltir. Dsi lo dèrnyé poinn-vizé, bann sobatkozèr la anparl lo l’intra-kiltiralité. Mi pans sa in tik-tak la fabrik éspésyalman pou la Rényon é pou nou, bann rényoné.

Kosa i lé sa ? D’apré moin nana la-dan konm in partaz do gré ou sansa de fors, rant tout lo moun l’ariv La Rényon dopi son komansmann pèpléman, ziska zordi... Akoz pa ! Si ou i parl la kréolizasyon, ni pé di sa in shène san fin. Sa la komans dopi l’ané 1663, la kontinyé dann disètyèm syèk, la travèrs lo dizuityèm, aprésa lo disnèvyèm, lo vintyèm épi li fil dosi kontinyé l’èr moin l’apré ékrii. Toultan ké d’mounva sort in pé tout l’androi, v’arivé épi v’alé, mi pans nout kréolizasyon va konti nyé son shomin épi nout intra-kiltiralité va kontinyé pou rouv shomin nout kiltir rényonèz.

Dann fime sik amèr, Paul Vergès dann la klandéstinité l’apré fé in diskour é ala ké li di : nou sé bann z’indien i sort de l’Inn, bann z’afrikin i sort l’afrik, bann z’éropéin k’i sort l’érop, bann shinoi d’shine, malgash Madégaskar, komorien bannzil komor é apré sa li déklar pou tak baro : « Pèrsone i pé pa obliz anou shoizi rant nout bann z’ansète ! ». Moin la antann ali dir ankor in n’ot kékshoz avèk désèrtin apré poz azot késtyon dsi z’ot l’idantité. Li la di : « Akoz zot l’apré fé travaye initil z’ot léspri pou konète kisa ni lé ? Nou lé rényoné in poin sé tou, é ni doi z’ète fyèr. »

L’intra-kiltiralité sé kan ni kroiz nout dé min inn avèk l’ot, doi rant doi, dopi lo dé pous ziska lo dé pti doi é shak doi i roprézant in voiyaz kiltirèl, in pèp épi son kiltir. Final de kont, si sé sé l’intrakiltiralité, moin lé pour désan pour san.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus