Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Pou donn in roll lo kréol rényoné, in rol rédui pou in pé, sansa in rol élarji pou d’ote

Rédukssyonist épi anti dann la bataye kiltirèl

vandrodi 7 octob 2022, sanm Justin


Mézami, mi yèmré poz azot in késtyon. Dizon avèk zot madam sansa avèk zot méssyé, zot néna zanfan. Mi yèmré konète si zot lé paré pou fé zot méyèr possib, fé sak néna d’myé pou zot zanfan… mé mwin lé sir zot va dir amwin zot i vé lo méyèr possib pou zot prozénitir réissi dan la vi… pou li mèm, é pou zot, pou la famiye é dsu lo poinnvizé-la, mi trouv néna poin arien pou arprosh azot. Zot néna bien rézon.


Astèr mi rovien dsu lo problèm la lang kréol La Rényon… Zot i koné sa in lang lo pèp rényoné la fé zénérassion apré zénérassion é nou la trouv sa kan nou l’ariv dsu la tèr. Donk mi diré noute lang kréol la Rényon, sa noute papa, sa noute momon, sa nout zanfan é konm mi sorte ékri an-o la, ni vé lo myé pou li. Mi panss dsu in lopinyon konmsa, pèrsone néna poin arien pou roprosh azot si sé konmsa ké zot i oi la rolassyon bande rényoné avèk la lang kréol rényoné.

Mi panss ni pé ankor azoute in n’afèr é ala lo nafèr : kèl plass zot i rèv done lo kréol rényoné, lo méyèr plass possib mé kèl plass oziss é dann kèl séktèr… Donk mi domande amwin si zot lé pou in rédukssyon léspass noute lang dann la vi noute pèp donk an anployan in lékspréssyon in pé barbar si zot lé rédukssyonist osinonsa si zot na in pozissyon kontrèr donk si zot lé pou élarzi lo rol noute lang kréol rényonèz donk si zot néna in poinnvizé élarzist.

In pozissyon rédukssyonist ? Kréol rényoné sé pou in kozman lakaz, in rolassyon intimist, in rol folklorik, in rolassyon dann la famiye. Etan rédukssyonist d’apré mwin wi rofiz done nout lang in rol pli inportan dann la vi nout pèp rényoné pars i done ali in plass rédui… In pozissyon élarzist donk antirédukssyonist ? Avèk in lokipassyon lo shan sossyal, lo shan kiltirèl, la kréassion litérèr, la rantré dann lékol, linformassion é an alan ankor pli loin inn plass dann roshèrch, la kominikassion, la kréassyon.

Astèr alon évite parl santiman. Pou koué ? Pars in rédukssyonist konm in anti-réduksyonist, inn é l’ot, va touzour di zot i yèm zot kréol é sa lé sirman vré mé pou inn sé in lamour avèk trépé lanbissyon, é pou l’ote sé in lamour avèk bonpé lanbissyon. Antouléka mwin mi oi sa konmsa, mwin k’i apartien in zénérassion la partissip la grande bataye kiltirèl nou la koni dé zané é dé zané. Mé k’i kontinyé zordi ankor mèm pliss an missoukante.

A bon ékoutèr, salu.

Justin


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu

Plan


Facebook Twitter Linkedin Google plus