Pou in modèl l’édikasyon byin adapté solon la réalité !

9 désanm 2010, sanm Justin

Pou ète in bon l’amontrèr (ou l’amontrèz), i fo solon la ministrèz l’Outre-mer pass son diplom, épi fé in éstaz dé z’ané dann l’égzagone. Moin la touzour pansé,èl té i vé sa, konmsa nout bann amontrèr-amontrèz va vni kalifyé. In promyé shoi an parmi bann l’amontrèr... kaziman la krèm dan la krème, dizon la flèr d’poi, konm mon vyé famiy té ki di.

Kosa l’OCDE* i pans ?

In bon koup de tan, moin la kroir sa té vré. Moin la kroir dépi dann tan Zil Ferry, lo méyèr lékol té lékol fransé, lo méyèr diplom té diplom fransé, lo méyèr zélèv té bann ti Fransé. Moin la kroir, mé té pa vré ! Bann shif i rakont pa la krak é bann shif i di lo vré. An parmi bann marmay kinzan dann soisant-sink péi i travay avèk l’OCDE, lo pti Fransé lé vintéinyèm plas pou konprann in tèks ékri, vinn-dézyèm dann matématik é vinn-sétyèm dann bann syans. Zot i oi nana ankor in pé déyèr, mé nana pa mal dovan. Donk lé pa ditou konm moin té i kroi. Alors akoz alé fé son éstaz dan la France ? Zis pou ète an-nuiyé kan ou i rode artourn shé ou.

In lékol byin adapté !

Lédikasyon nasyonal lé pa byin adapté èk bann marmay la France... a zizé avèk bann marmay La Rényon. Konm di lo kont si lo sistèm lé pa performan la-ba, i pé pa ète performan issi. Arzoute èk sa, l’édikasyon lé byin adapté pou in pé, mal adapté pou lé zot... nana l’inégalité an kantité. Sak lé for, i forsi ! Sak lé fèb i fébli ! Ou k’i lé l’égalité rant bann marmay ? Konm di lo kont, l’égalité la shapé. Si lé konmsa la-ba, a zizé issi. Nana marmay lé for vèy pa koman... nana d’ote lé fay, parl pa !

Alor madam la ministrèz, éskiz mon pardon, mé la pa dan la France i fo anvoy bann l’amontrèr rényoné. I fo anvoy azot dan la finlande, la Corée di Sid, Shangaï... Sé la-ba ké marmay i travay lo pli myé ! Mé san plézanté, i vo myé lèss azot issi épi fé travay la tète pou an avoir in modèl byin adapté avèk la réalité bann Rényoné. Fransh vérité !

NB : OCDE, l’Organisation de coopération et de développement économique i konpran bann péi pli avansé é i travay avèk in tralé péi.

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus