Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
6 zanvié 2021, sanm

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, kossa mi antan, kossa mi lir par plass dann zot torshon rouj, dann lo Témoignages dé malèr ? Mi antan dir zot i vé viv dann l’otonomi alimantèr ! Mézami, kouk sé sa, zot tète lé pa bon, zot i sava pa la boutik zot don, zot i koné pa koman demoun i viv don, tout sak i pouss sharyo dovann zot dann gran sisrfass ?zot i oi pa l’moun i rode arienk ranpli zot boujaron avèk bann marshandiz i sort déor solon zot moin shèr épi méyèrkalité. Mèm, i bataye konm lo shien kan na poin assé pou zot fé zot komissyon an sold. Zot i oi pa bann fime dann fassbouk ? In tan téi di avèk lotonomi nou va manz galé, astèr va di in pé i vé ramenn anou dann tan manyok èk patate, sansa mayi avèk gro poi. An touléka, vi oi mon laz, moin la fine tro konète sa. Alor kont pa dsi mwin ! Si zot i vé, pran toutt é o bliye pa manz patate avèk la po. Tok ! Pran sa pou toi !
Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, mi antann aou mé mwin lé loin d’ète dakor. Pou kossa ? Sinploman pars matant l’otonomi alimantèr la pa ditou in rotour an aryèr, lapa ditou ar manz lo rosh, ni manz manyok-patate solman. Mi oi sa konm in bon prodiksyon an kantité, an kalité, épi an varyété, avèk an pliss réspéktyé nout tèr, réspéktyé nout lo, nout bann rivyèr épi nout loséan indien. Matant, la nouritir biolozik la pa in jirman sa, an kontrèr sé in manyèr pou bien viv.. Armète an pliss avèk sa la pèrmakiltir, l’agro forèsteri, épi donn travaye issi La rényon pou bann ti kolon épi pou bann pti plantèr. Par dsi lo marshé, sa i marsh bien avèk bann roshèrch, bann zantroprie pèrforman pou mète La rényon anlèr.A ! Bien sir wi koné toussala, madré konm wi lé, mé wi fé sanblan wi gnor. Antouléka éskiz mon pardon, mé lapa bann moun koko dir konm ou ni adrèss. Ni adrèss sak issis shé nou épi dann nout voizinaz i konpran lé shoz i pé pa kontinyé alé an sharète shaviré konmsa. Tok ! Pran sa pou ou.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)