
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
12 févrié 2021, sanm
La loi konm i di sé léspréssyon la volonté zénéral. Donk pou suiv la volonté zénéral, i fé la loi, in loi, dé loi, in paké la loi é tanpir k’lo tan i pass, tan pir i fé la loi. Ziskatan k’in zour néna in kantité la loi mèm bann prézidan i koné pa kossa fèr ansanm. Mé la pa pou sa k’i arète, i kontinyé fé ankor-talèr pou konète toussa bann loi sar oblizé fabrik in robo pou li dir demoun la loi k’i konvienn apliké é kossa néna dodan.
Pou nou kréol La Rényon, lé pli fassil, la loi sé zandarm avèk la poliss.Donk sa i évite anou fé l’éfor konète donk aprann, ni vèye zandarm é si li di anou, ni pé fèr tèl shoz, ni koné la loi i sava dann tèl sans.si li di anou lé défandi, ni koné ni sava dann sans kontrèr lo tèks de loi. Donk pou nou lo ladaj : « Nul lé sansé ignor la loi ».Finalman nou néna arien a fèr avèk sa, sirtou lé pa néssésèr kass nout koko. ni domann la loi –donk zandarm avèk la poliss- sak i pé fé é sak i pé pa fé épizapré ni koné .Sé konmsa ni koné la loi. Anfin sé konmsa ni kroi ni koné laloi, pars kan nou lé pri dan larozoir néna poin pèrsone pou tir anou.
Mé antansyon d’apré zot la loi èl mèm-donk poliss épi la zandarmri- kissa zot i sava rodé pou égzèrs zot pouvoir d’loi ?Néna dé zandroi lo laplikasyon lé fassil, konm par ébzanp, dann lékol, dann bann biro, dann la sirkilassyon,an parmi l’moun la pèr la loi, anparmi demoun i réspèk la loi pars pou zot la loi lé réspéktab.. Mé landroi la loi li-mèm i fé pa pèr, épi lé pa réspékté, ébin lo moun i réspèk pa pars toutfasson mi kroi pa va vni oir azot pou di azot zot i réspèk pa la volonté zénéral é kan méssyé lo préfé, méssyé lo prézidan,méssyé lo mèr, i vé fé aplik in loi kont lo moun san loi ébin lèv bonèr, dor tar pars sé in n’afèr la pa fassil ditou .. Mète l’amand ? mète aou, si ou lé pa kontan ou na ka pran konstan.
Mi di sa pou plézanté pars final de konte mi koné dann katrovin pour san dé ka, la loi lé apliké.I rèss pétète lo vin pour san lé problématik é toute bann loi ké néna-poliss, zandarm, douanyé etc... Si zot i travaye pou tyé lo kor, pétète zot va vnir abou arsouk ankor sink pour san sak i shap la loi. Donk va rèss touzour in ta, avèk in pakéva fione avèk la loi.Alors si zot i vé réponn zot mèm késtyon mwin la mark an-o la, pars mwin lé for pou poz késtyon, tré pé for pou répond. Ni artrouv pli d’van si plète a Dieu.
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)