Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
29 janvier 2021, par

Mézami pou komanssé mi sava rakont azot in pti guiguine listoir.Sa la ésspass dann tan mon papa l’avé dizan par-la. Li lé né lané 1912,donk nou lé an1922-donk néna 98 zané. La métrèss l’avé pini ali pars pars li l’avé pa gingn aprann son lésson dsi zane d’ark. Biensir li lété an kolèr é biensir ké son papa épi son momon té apré sèye kalm ali-mé téi gingn pa. L’èr diné l’arivé é li di li manj pa mayi.Son momon i di :Manj mon anfan sa dri sa ! réponss : mi manz pa mayi ! Mi manz pa mayi ! Ziska momandoné li gingn dé klak anmèm tan, inn avèk Victor, l’ot avèk Berthe.Lo fime la pankor fini, é inpé pli tar dé klak ankor par l’otorité pater-maternel. Aprésa la anvoye ali dormi.
Pou kossa mi rakont azot sa ? Pars mi yèm bin bann kolèr san rézon bann ti marmaye é pou di ossi néna lontan ni manz dori.Samdi dèrnyé, kan mwin la di la baz manzé bann rényoné sé dori, in ga la dmand amoin si moin lété sir. Mon répons : mwin lé sir dopi lo zour mwin l’ariv dsi la tèr é mi oi pa pou kossa m’a shanj d’avi,parèye mi oi pa pou kossa in pé i vé fors demoun la Rényon rotourn dann tan manyok, patate,sonz , friapin.. Mézami lotonomi alimantèr i vé pa dir ni dézabityé manz nout manzé tradisyonèl : dori, lo grain, brède, kari épi rougaye. Mi oi pa ditou koman ni pé rotourn dann tan téi manz ravaze.
Mi koné bien dann tan passé kisoi lésklavaz, kisoi lo tan zangajé l’avé in manzé pou lésklavazis, inn pou lésklav, in manzé pou lo zangajis é l’ot pou lo zangazé. Mi koné ossi dann tan départman l’avé d’moun téi manz dori-mayi mélanjé épi lo grin é rarman in bout la vyand – mwin la antann bann zansien téi di galman téi manz mayi avèk brède kisoi mayi soso sansa mayi dori, avèk rougay tomate la bil épi piman zoizo ma toussala kan lo viv i komanss an manké.. Mi rapèl minm mon papa la di amwin kan lo tan manz lanm sime téi ariv son paran té i anvoye ali manz shé son tonton raoul , inn pèrsone in pé pli friké ké la famiye Victor. ;Artourn dann tan-la ! kissa i voudré in n’afèr konmsa,antouléka demoun i shoizi pi viv konmsa komélashé nou. Fransh vérité.
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
La limite de 1,5 degré de l’Accord de Paris bientôt franchie
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?