Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
24 désanm 2015, sanm

Boudikont ni ariv fin d’lané, domin noèl apré domin zour d’lan, aprésa ni rokontinyé konm avan ou sinonsa ni sèy dèf nout gatir par nou minm ? Lo zanzman konm lo prézidan la promi a nou, sanm pou mwin lo zanzman sé touzour pou domin. Pou mwin sak néna, néna pou gaté touzour, sak lé oki-lé oki pou vréman. Talèr katran èk lo prézidan Hollande, katran èk lo gouvérman sosyalis. Koman ni artrouv a nou katran aprésa ? Sanm pou mwin nou lé minm dogré.
D’si la késtyon la mizèr dann nout péi ? Pars néna in takon moun mizèr isi. Dann tout katégori néna moun mizèr. Minm si, souvan dé fwa moun mizèr i kash son mizèr li di pa d’moun, ni koné néna i viv zis èk inn ti rosours. In tan lo prézidan lavé promèt diviz la mizèr par 2, lé vré li la promèt pou déor, mé konm tanzaot i konsidèr a nou osi an parmi té i dwa tonn bon pou nou osi. Zordi mi pans bonpé d’moun i pé èt dési d’si la késtyon diminié la mizèr.
Lo bilan, vik nou lé finn d’lané, na fé sa lané proshinn, ou di ou ? Dann in an ? Ni rodonn a li inn ti délé an plis ? Minm si ni éstim par rapor sak li la promi a nou, ni éstim lo kont lé pa bon minm. Nou nora lo tan rovni d’si son bann promèss. An promié, koman trèt la késtyon la mizèr, si ni trèt pa la késtyon shomaz ? Konm ni wa pou lèr d’si la késtyon travay ni rokil plito kni avans, donkalor ni pé di, a lèrkilé, pou nou na pwin lo kont !
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite