Pou trap nout libèrté, pti pa, pti pa n’arivé !

20 mars 2019, sanm Justin

Moin la lir dsu facebook kozman inndé moun i di apopré : « La libèrté lé mor, isi La Rényon lo 19 mars 1946 ». Bann moun-la, sé zot mèm la roganiz in prosé pou Dr Raymond Vergès é d’apré sak mi rapèl zot la kondane ali a mor épi pétète zot la fé l’égzékisyon zot kondanasyon.

Mi di pa sa lété in prosé pou rir pars sé kant mèm in l’évènman inportan é Dr Raymond Vergès sé in moun inportan dann nout listoir. Dizon lévènman-la - donk la loi 19 mars 1946- i méritein gran réfléksyon par raport son bilan, par raport son konsékans dsi la suite nout listoir.

Promyé késtyon ni pé poz anou i port dsi in konsékans la loi. Ni pé domann anou si la loi la anpèsh par la suite nout péi gagn son libèrté dizon son l’indépandans. Mi pans la pa in loi i grav konm i di in éstatu dann lo marb. Sansa Lalzéri noré té ankor dékoupé an départman fransé. Konm lo kolonyalis la dékoup ali in zour.

Dézyèm késtyon ni doi poz anou : ni pé domann anou si l’indépandans i amenn antomatikman la dékolonizasyon. Si oui, bann péi konm in takon péi l’afrik nora té fine dékolonizé, libèr azot par rapor l’ésploitasyon kolonyal é par la mèm anbèk dann la voi lo dévlopman. Ni oi lindépandans par li mèm i libèr pa bann pèp par raport la dominasyon épi l’ésploitasyon kolonyal. Kan i sort par la port é kan i rorant par la fénète i vé pa dir lo dominèr épi lo lésploitèr lé fine partir.

Astèr ni pé poz anou in késtyon sinp : ni pé domann anou si la départmantalizasyon l’amenn in pé bienète pou nout pèp, oui sansa non. Biensir ni pé pa dir zordi nout pèp lé éré. Ni pé dir li lé moins maléré ké d’ot mé éré lé pa si fasil ké sa d’ète é kan ou i ékout désèrtin radyo zour pou zour, moi pou moi, ané pou ané, ou lé blijé romark lo rényoné la pa éré pou vréman. Mé l’indépandans nora pi rann ali éré ? Non si l’indépandans téi marsh pa la min dan la min avèk nout libérasyon épi nout dévlopman.

Lèrla, si ni di, la pa la zénérozité lo dominèr la pèrmète anou d’ète in pé moins maléré ké bonpé d’moun dann bann péi indépandan, mé nout kapasité pou amenn la lite é dopi in bonpé d’zané. Zordi bann sindika la fé lo cospar té dann shomin, plis avan nout parti la amenn lo konba pou l’égalité, dopi dé zané é dé zané nou lé apré amenn in konba kiltirèl é nou la kant mèm ranport désèrtènn viktoir ladan. Dsi lo fron l’anvironeman ni tienbo ni larg pa. La bataye ékonomik sète la ni amenn galman é pou moin, kansréti dsi lo plan téorik nou la fine avans bonpé-astèr i fo la pratik i suiv…

Boudikont, si lé vré nou na poin la résponsabilité dann nout péi, si nou na poin léstatu ni vé – pou nou PCR sé plus résponsabilité pou plis l’otonomi - ni vanj pou sa é kan ni vanj ni marsh diréksyon nout libèrté. Pti pa, pti pa n’arivé !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus