Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
19 zanvié 2015, sanm

II paré La Rényon na d’moun lé pli rish ké rish : dé mil san katrovin trèz famiy i pèy l’inpo dsi la grann fortine é si ou i kont lo dis pour san pli rish, zot i gingn plis dé mil sink san éro par pèrsone dann lo moi, d’apré sak moin la lir dsi l’internet. Na d’moun rish, lé vré. Mé na d’moun dan l’okisité, sa lé vré galman… Na in rényoné dsi dé lé dsou lo pa d’port la mizèr. Donk ni oi bien na in gran l’ékar dann la sosyété rényonèz. Bann pli rish lé plizanpli rish ! Bann moun mizèr lé plizanpli pov.
La mizèr, sa lé dir é napoin pèrsone pou done amoin la démanti. Solman kan ou i soiport sa, in koup de tan, mèm in bon koup de tan sa i ariv é si ou i aspèr sort ladan lé akséptab. Kansréti ou i gingn in travay a titré. Mé si ou na poin léspoir sort ladan zamé dann out vi ébin sé konm in kondanasyon a pèpétuité pou manz la mizèr. In kondanasyon a pèrpétuité, sa lé dir sa !
Alor mésyé lo prézidan, kosa ou i vé fé, kosa ou i nyabou fé pou tir d’moun dan la mizèr ? kisoi bann jenn, bann vièy pèrsone, bann andikapé, bann malad, bann travayèr pov. Kosa pu i pé fé pou zot é si la pa ou kisa i sava fé kosa ?
Pandan éstan-la lo kalandriyé mon bann kamarad Sin-Pol i dégrène zour apré zour pou rapèl lo prézidan La Frans pou diminyé la mizèr par dé dann son manda konm li l’avé promète… Donk, koman li sa fé sa ? Dann kèl bidjé ? Sète ané, mi pans pa. L’ané k’i vien ? Mi kroi pa. L’ané d’apré ? Mi doute. Promès sé dète ! Mé désèrtin i ranbours pa zamé sak zot i doi !
In kozman pou la rout : « Kok mon voizin grosèr mon marmite »
|
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite