Promyé kou i loup, dézyèm foi i loup pa !

4 zanvié 2017, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi romark zot i arkomans parl in nouvo gouvèrnans pou La Rényon. Sé pa si zot i vé pa zoué anou la sérénade l’otonomi konm zot la fé nana bien lontan. Moin la mèm lir, dann zournal, zot l’apré rotourn pou nou lo fime l’otonomi démokratik é popilèr. Vi rapèl so l’éspès mashin pèrsone té i konpran pa arien dodan ? Touléka, mi sa rapèl aou lo kozman dsi l’istoir : in promyé kou li marsh normal, dézyèm kou li bégèye konm i di souvan dé foi. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, mi tienbo de dir aou kékshoz :

Dabor se z’afèr l’istoir i répète pa mé èl i bégèye !

Mi pans sa in kouyonad sa ! Mi rapèl aou, la fé dé l’abolisyon l’ésklavaz isi La Rényon : inn foi pandan lo promyé révolisyon fransèz é la pa marshé. Mé l’ané 1848, la marshé. Alors, dann kèl ka la bégéyé ? Promyé ka é pa dézyèm. L’égalité, nou té i doi an avoir sa l’ané 1947 é la pa marshé, la fali ni artrap ali dsi la fin lo vintyèm syèk. Dann promyé ka la bégéyé, dann dézyèm ka nou la gagné. Alors, out kozman ké ou i prézant konm la vérité vré, li lé pa vré touléka pou nou isi La Rényon !

Kèl loson ni tir pou l’avnir ?

Si la règ moin la ékri pou La Rényon lé valab, l’èr-la, sak i marsh pa promyé kou, i marsh dézyèm foi. Donk si nout konba pou l’otonomi la pa réisi la promyèr foi (rant 1959 é 1981), mi oi pa pou kosa nout konba pou la responsabilité i réisi pa so kou isi. Donk, mon vyé matant, vi pé konprann pou kosa zordi moin lé optimis. Pars mi apiy mon rézoneman dsi la règ moin la mark anlèr-la : si promyèr foi i loup, lo dézyèm kou i loup pa. Tok ! pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus