Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
4 zanvié 2017, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi romark zot i arkomans parl in nouvo gouvèrnans pou La Rényon. Sé pa si zot i vé pa zoué anou la sérénade l’otonomi konm zot la fé nana bien lontan. Moin la mèm lir, dann zournal, zot l’apré rotourn pou nou lo fime l’otonomi démokratik é popilèr. Vi rapèl so l’éspès mashin pèrsone té i konpran pa arien dodan ? Touléka, mi sa rapèl aou lo kozman dsi l’istoir : in promyé kou li marsh normal, dézyèm kou li bégèye konm i di souvan dé foi. Tok ! Pran sa pou toi !
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, mi tienbo de dir aou kékshoz :
Dabor se z’afèr l’istoir i répète pa mé èl i bégèye !
Mi pans sa in kouyonad sa ! Mi rapèl aou, la fé dé l’abolisyon l’ésklavaz isi La Rényon : inn foi pandan lo promyé révolisyon fransèz é la pa marshé. Mé l’ané 1848, la marshé. Alors, dann kèl ka la bégéyé ? Promyé ka é pa dézyèm. L’égalité, nou té i doi an avoir sa l’ané 1947 é la pa marshé, la fali ni artrap ali dsi la fin lo vintyèm syèk. Dann promyé ka la bégéyé, dann dézyèm ka nou la gagné. Alors, out kozman ké ou i prézant konm la vérité vré, li lé pa vré touléka pou nou isi La Rényon !
Kèl loson ni tir pou l’avnir ?
Si la règ moin la ékri pou La Rényon lé valab, l’èr-la, sak i marsh pa promyé kou, i marsh dézyèm foi. Donk si nout konba pou l’otonomi la pa réisi la promyèr foi (rant 1959 é 1981), mi oi pa pou kosa nout konba pou la responsabilité i réisi pa so kou isi. Donk, mon vyé matant, vi pé konprann pou kosa zordi moin lé optimis. Pars mi apiy mon rézoneman dsi la règ moin la mark anlèr-la : si promyèr foi i loup, lo dézyèm kou i loup pa. Tok ! pran sa pou ou !
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite