Ranpli z’ot pla ! Ranpli z’ot pla ! Ziska k’i débord

27 avril 2016, sanm Justin

Matant zélida la ékrir justin :

Mon shèr nové, mon sp-ès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, moin la pans aou l’ot zour kan bann travayèr batiman té apré fé la grèv. Dann mon kèr moin té i s’anplègn bann patron ; sé zot i fé lo pli gro travaye. Sé zot i pran lo riskab. Sé zot lé ankor mal vi ! Zot i pass pou in bann sisèr d’san bann travayèr an pliské sa kan zot i di na poin moiyin donn in rogoumantasyon. Arshèv avèk sa, bann sindika i boush shomin d’moun : konm lo patron bann patron trépé d’ travayèr I boush shomin pou tout in popilasyon. Mi pans pa ou na in n’afèr pou mète la dsi ! tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, initil dir aou moin lé pa d’akor sanm ou kan ou i pran la défans bann patron pars an parlann l’ésploitasyon bann travayèr, é l’ésploitasyon lo zoutiy d’travaye, mi sa rankont aou in kékshoz :

Par kou d’shans, moin la gard in bout l’émisyon la pass dann la télé. In ga i apèl Fransoi Ruffin l’ariv avèk in shéma. Té i mark an lign la par lo bénéfis bann gran l’antropriz bann z’aksyonèr i kapar pou zot. Momandoné lété karant pour san - sa in bonpé déza !-koméla sé katrovin pour san. Katrovin pour san d’apré sak le moune i di, i lès mèm pa do koi pou l’antropriz invéstir-sa i apèl l’oto-finansman sa . Sa i vé dir lo bann z’aksyonèr l’apré manj lo foi l’antropriz é i sousyé mèm pa pou dévlop ali, sansa pou fé viv ali sinploman.

Aprésa bann gro patron, zot i s’plèngn z’inpo lé tro shèr, la sékirité sosyal lé tro shèr, mèm lo salèr bann travayèr i fatig azot pou tiré é kan i domann l’ogmantasyon dizon sé plant in kouto dann z’ot do. Lo sèl shoz i intérès azot sé ranpli z’ot pla, ranpli z’ot pla, ziska k’i débord. Tok ! Pran sa pou ou.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus