Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
In kozman pou la rout
15 zanvié 2021, sanm

Mi rapèl in n’afèr la spassé kan moin lété jenn. Mi rapèl bien rant ki sa l’arivé mé mi dira pa, mi rapèl koman sa la éspassé é sa mi panss mi pé rakonté : in bataye fanm dann mon kartyé. Dann tan l’avé poin dolo dan la kaz, toulmoun téi sava la fontène pou rode dolo é sé konm sa k’in madam-ni pé apèl madam X la bite dsi in madam ni pé apèl Y. X té bonpé an kolèr kont Y, mé y lété pa ankolèr ditou é èl téi koné pa pou kossa X té anvé d’èl. Anvé d’èl ziska rode bataye avèk èl dann shomin : X téi koné sak demoun téi di : « flank kou d’poin, koud’pyé, kou d’tète toussa avèk fèrblan sou lo bra é an mèm tan. Rézilta, X la tonm atèr dann shomin é y lété solman étoné k’in n’afèr konmsa i ariv, mé X la kolèr té pankor fané lé di : « Ma fiy, kan mwin néna in n’afèr pou dir, mi anvoye pa dir, mi vien moin-mèm ». Apré shakinn la trap son fèrblan éla parti son koté pou rode son lo : in bon lilistrasyon pou lo kozman : rant an bèf, sort an biftèk. Alé ! Mi kite azot rofléshi la dsi é ni artrouv pli d’van. Sipétadyé.
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
La limite de 1,5 degré de l’Accord de Paris bientôt franchie
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?