Réflèshi in pé, fé travay out koko

8 novanm 2008, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté,
Si mi konpran bien, pou zot bann rouz de fon, le mond nana touzour rézon. Sé gouvèrnman k’na tor, sé li le résponqsab si la vi lé shèr... Zot i konpran pa, sé pa la vi k’lé shèr mé sé l’moun k’i fé le fou épi i ashète ninport de koué. Ashètesolman sak lé pli nésésèr, zot va voir si i ariv pa o bout : de ri, de luil, in pé kari étsétéra la ké lo ra. La pa bézoin ashté sak ou i gingn pa péyé. La pa bézoin jété sak lé ankor bon... Lé tro sinp pou in pé ? Bien sir kan léspri in pé lé mayé* konm shévé marmay. Lé konpliké vèy pa koman...

Justin la réponn aèl :
Matant, sak ou i di lé vré, konm pa. Kalkil aou bien : di amoin si zordi, i gingn ankor viv, konm dann tan lontan. Kisa i sar ankor, tou lé zour shak zour, konm in pé la fé dann tan lontan : manz ri-mayi, poi vèr, piman krazé épi la viann in foi par somèn... Mèm pa d’lo dan la kaz, parl pi kouran, kabiné dann karo kann, épi shakinn lé bien èz pran nouvèl la famiy dann téléfone.
Matant, konpran bien, nou lé fine sorin pé dan la limiyèr, nou la pa bézoin artonm dann fénoir. La modèrnis, sa nou la bézoin épi nou na moiyen an avoir sof si in pé i abiz déssi nou : vann zafèr shèr, goumant loiyé, de lo, kouran,fé pèy anou lésans pli shèr kan le pri i bès, épi zap nout dévlopman dirab. Réfléshi inpé, mon vyé famiy, fé travay out koko, ou va oir si moin na poin rézon...

Justin

*Kan marmay nana shévé mayé, i fo fé in sèrvis pou démayé. Sa ni koné sa La Rénion !


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus