Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
5 novanm 2016, sanm

La-ba dann l’i Maurice, nana in rotoni d’lo i apèl La Nicolière. Sa i ansèrv pou amenn dolo dann nor lo péi. L’ané pasé, mèm épok, li té ranpli pou 63 %, sète ané li lé ranpli pou moins 50 %. Dann la komine Grand-Baie, dolo la bou i koul dann kanal si tèlman ké lo 2 novanm. La konpagni d’lo CWA (Central Water Authority) l’ariv aranz lé shoz-la shanj bann filtre épi lé shoz la rant dann l’ord... CWa la pran la désizyon goumant lo kapasité éstokaz dolo par-la 66000 m3 si tèlman ké lo nouvo kapasité va trap 100000m3... Kan lo l’agrandisman sar fine fé va soulaz in pé Baie-di-tonbo, Grand-baie, Perebeyre, terre rouj, lo hochet. In l’agrandisman konm sa lé présé pou fé pars la popilasyon dann lo bann l’androi-la i goumant plizanpli vitman.
Nou la fine anparl nout bann léktèr dsi réform z’éléksyon lo l’asanblé réjyonal. Lo sistèm lé kritiké pars li donn in mazorité frazil. Pli pir li ankouraz bann z’élu sort dann in parti épi alé dann in n’ot… Koléktif 7 oktob, i konpran pa pou kosa nana diskisyon ankor alé oir bann l’amannman la fine prézanté dovan lo promyé minis… Désèrtin group la lans in kanpagn dopi lo 28 oktob pou di « Say no » pou di non pou lo réform. Zot i akiz Maurice pou son fason « néokolonyal » pou fé lo réform. In pé mouvman i pans mèm pou boykot lo zéléksyon. Lo Fron bann patriyot (FPR) la désid pa prézant son bann kandida épi fé in kanpagn aktif pou lo boykotaz. Lopozisyon i akiz lo parti lé o pouvoir (OPR) pa konète sak li vé alé oir lo nouvo sistèm éléktoral, sanm pou zot, lé fé pou avantaz parti-la ! Dizon lo pèl-mélaz la pankor trouv son bout.
Marylou Augustin, sa in moun lé koni dann Rodrigues. El i fé la politik mé èl i déklar galman èl lé antropronèz. Pars èl nana in lizine pou fé bann tourt tradisyonèl Rodrigues. Na poin lontan èl la fé son lizine mé i fo kroir sa i marsh bien vi k’èl i travye in bonpé po lésportasyon. Lexpress Maurice la koz sanm èl pou son zournal é lé vré èl la poin son lang dann son posh. Mé nou va anparl de sa somenn proshène.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite
Bann modékri andann forom
5 novanm 2016, 12:05, sanm Tizan
Granmersi Zistin donn’anou nouvèl desi nout bann’ vwazin.
Kestyon dolo Moris sa lé in grav problèm pou tout’ lo bann’ zil. Astèr lé sirésertin résofman klimatik va fé rogoumanté lo nivo la mèr. Dolo salé va rant dann’tout lo bann’ nap fréatik lé kosté bor la mèr, va gat’ tout’ dolo pou bwar.
Sé par rapport’ asa dopi 1975, lo plan sirvi Parti Kominis la domann’ konstrui bon pé rotoni kolinèr dann’ lého pou akap oplis kipé dolo la pli osinonsa pangar nout tout va krevé sanm la swaf.
Lé biyin rogrétan tout’ lo radiyo-télé — fason Fr3 lantikité —, zot ifé pa in kont’ sanm so kestyon dolo.
Nou tout’ lé konserné par so sanzman klimatik-la, tout’ lo solisiyon nout’ bann’ dalon Moris. Rodrig, Sésèl, Madégaskar, Komor, ifo lo radiyo-télé i inform’anou.
Tout’lo bann’zil lé pou reflési lo problèm bann’zil, zot i diskit an priorité dési tout’ problèm bann’zil, sof anou. Dawar nou sé in zil sitantèlman espésial ke nou la pa pèr riyin : si dolo i mank anou, kas’ pa la tèt ! nout monmon Paris va anvoy anou in tété longue-longue 10 000 kilomèt pou donn’anou tout’in tété dolo inépuisab matin-midi-lo swar, la nwit’ partou toultan sirésertin ! Kom idi lo proverb’ : kont ladsi é bwar lo fré !
Tizan