Sak laté fé, laté fé, azot la rolèv kontinyé lo travaye

15 novanm 2019, sanm Justin

Si mi di azot sa zordi, pé s’fèr zot va dir amoin moin la pa invant lo tyède é fransh vérité mi pé done azot rézon. Si moin l’avé di azot sa, dann tan, dizon dann l’ané 1960 par-la, mi pans pa zot noré pri sa konm in vérité d’la Palis-kékshoz lé évidan si zot i vé. Pli pir, mi pans zot nora atir latansyon bann ransègnman zénéro, la polis, lo mèr é tout lo tranbléman. Antansyon pinisyon !

O fète, mi parl de koué moin-la ?

Mi parl tout in vokabilèr téi falé pa anploaye dann tan. Si tèlman ké désèrtin moun téi oz pa ansèrv bann mo konmsa. Mi pans zot i koné kosa mi vé dir azot, mé lé proférab rafréshi in pé zot mémoir. Alor alon parl bann mo interdi !

Mi pé anparl « lo pèp rényoné » : koméla i pé dir sa mé lontan téi di la popilasyon, sa téi aparète pli politikman korèk. Mi pé parl galman listoir La Rényon : listoir ? A non ! Arienk La Frans néna in listoir. Mi pé di osi : « La Rényon mon péi » : A non ! Sé La frans mon péi, pa La Rényon épi i di pa La Rényon, i di lil La Rényon, in sinp réalité fizik. Mi pé di ankor « la lang kréol La Rényon » : pa ditou, sé lo patoi kréol i fo di. La lang sé la lang fransèz ! Arzout ankor si téi parl lotonomi, zorèye ransègman zénéro téi i sif é Témoignages, banna lété kapab sézi sa in foi anplis. Zot i rapèl nout zoinal lété sézi 43 foi. Sé pou sa, mi di azot bann mo la, sé dann zoinal Témoignages téi pé lir sa. Mi di pa zot ni doi toush droi d’otèr dsi bann mo la épi d’ot ankor mi nonm pa isi. Mé ni pé di in l’étid dsi nout vokabilèr mi pans pa nora été in roshèrch an tro.

Bann mo-la lé inportan mé sak lé pli inportan ankor sé ké zot la ansèrv sipor pou dévlop la konésans in réalité rényonèz : konm par ébzanp la kultur rényonèz, la konsyans rényonèz, la kultur popilèr rényonèz-bann kont, bann lézann, bann dovinète, bann shanté, lo séga, lo maloya, la krosh, lo moring, bann tizane, nout kuizine, nout bann pèr, nout bann rèv, nout réalité épi sak lé l’ot koté nout réalité… Mé zami, m’a dir azot tout sak i arsanm lé sinp zordi, lé évidan zordi, sa i sort dann majinasyon nout pèp rényoné épi tout lo travaye li la la fé dsi li san doman pèyman, arienk pou fé valoir son lidantité rényoné.

Mardi soir moin lété dann simetyèr lo Por pou in pti sérémoni – in l’omaz i di sa – pou Paul Vergès pars néna troi zané li lé mor é dann mon koin moin konm in bonpé kamarad moin t’apré pans tousala é pi koman bann mo-bann konsèp konm i di sa – i pé ède anou pou roprézant in réalité épi galman transform épi mèm fabrik in réalité.

Alé ! Mésyé, Médam, La sosyété, mi pé dir azot san lorgèye, sinploman, tout bann militan lo konba rényoné, pars zot la fé sak zot la fé, pars zot la di sak zot la di, pars zot la mazine sak zot la maziné, sak la fine alé konm sak lé ankor la, ni pé di zot la pa viv inititil pou nout péi. Sé par zot nout péi lé sak li lé zordi é mi pans nou bann militan parti kominis rényoné ni pé z’ète fyèr pou la par nou la pran dann tousala.. Mi pans, ni pé di la rolèv : ala sak nou la fé, azot kontinyé lo travaye.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus