Sèryé lé ga : in produi sal lé méyèr k’in produi prop pou nout PIB !

12 févrié 2016, sanm Justin

Yèr gran matin moin la rogard in l’émisyon dann in télé. Dsi kosa li téi port ? Dsi l’agrikiltir épi bann produi shimik i ansèrv kisoi pou tyé désèrtin z’insèk, kisoi pou vanj kont bann mové shanpiyon, mèm pou tir bann tash dsi bann frui épi bann légime, sansa pou donn lo frui avèk lo légime in zoli koulèr é in zoli prézantasyon… L’èr-la, moin la majine bann pome mi oi dann gran sirfas.

Mon Dyé, singnèr ké zot lé zoli : zot i briy vèy pa koman, zot lé mèm grosèr inn par rapor a l’ot é pou dir la vérité zot lé pa mové sof si ou i tonm dsi inn gaté. Mi doi dir azot la vérité : kan moin lété marmaye moin téi manz bonpé gouyav, bonpé gouyavyé, banane (té i apèl sa fig) an kantité... Parl pi sézon létshi, sézon longani, sézon z’anana, sézon mang épi d’ot ankor san trakas amoin si l’avé inn-dé tash dési - moin té i rode solman son bon gouté.

Produi shimik ? L’avé poin dann tan-la.L’angré ? Téi mète dann kann pa dann frui. L’ézèrban, nou té i koné mèm pa lo nom. Zordi la pi parèy : la shimi i atak partou é ou i vé ou i vé pa, ou na plis la shans manz in frui trété-konm i di - ké manj in frui natirèl san pour san. I paré, in pome, pou li an avoir son zoli koulèr, son vèrni, son grosèr i fo trète ali vinn-kat foi dann in sézon, an kontan, konm di l’ kont, dsi lo rémanans pou pa lo produi shap tout suit san fé l’éfé.

Zot i pans in pé so bann produi-la i sar pa dann mon l’éstoma ? Kroi toujour, fyé pa tro. Lav si ou i vé, mé kroi pa sa lé éfikas san pour san. Pans osi lo bann plantèr k’i fane sa dann z’ot shan ! koman z’ot dodan la fine arivé ? Pans galman bann marmaye i mont vélo épi i travèrs bann niyaz produi : koman zot i doizète, par anndan, zot osi , avèk lo tan.

I prétan dir ké si i tiliz pa bann produi-la, an kantité, lo prodiksyon lé riskab bès sis pour san mé lo bann produi n’arté san danzé. Sis pour san, i paré sa i roprézant lo bénéfis lo plantèr kan li fé bénéfis.L’èr-la i fo travaye pou arien ? Mé lo biznès alor ? La pa sa lo pli inportan ? La santé ? Sa i tonm dann rol doktèr é lo médikaman sé laboratoir k’i fé sa.

Nb Rantre nou, in produi kontaminé donk sal, lé plis méyèr pou nout pib( produit intérieur brut) k’in produi pa kontaminé, donk prop. Kosa zot i anpans ?

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus