Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
23 octob 2019, sanm

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté rouj-de-fon dovan létèrnité, mi antann aou parl kapitalis sansa kolonyalis par raport La Frans. Alor lé shoz i shanj mé zot, zot i oi pa sa, i shanj prézidan é i fé azot konm lo dsi fèye sonz. Akoz i done pa li sa shans ? Tout fason pou nou, avèk La Rényon départman fransé épi avèk la réjyonalizasyon, lo kolonyalis lé pi a l’ord di zour. In n’afèr i fo bann rouj i mète bien dann zot tète sé ké La Rényon épi bann rényoné lé gagnan san pour san é zot nora bo dir sak zot i di mé la shans ké nou néna i fo pa ni krash dosi - i fo pa ni krash dan la soup. Tok ! Pran sa pou toi !
Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, mi pist aou dann sak ou l’apré di la. Si lé vré néna dé shoz k’i marsh bien sansa a popré néna galman dé shoz k’i marsh pa bien non pli. La pa sak i marsh bien ké ni vé zété, mé sak i marsh pa bien ké ni domann i réform. Pa pli loin ké dan la somenn dann in konférans de prèss nout parti la ankor domann in réform bann zinstitisyon pou pèrmète nout péi d’an avoir lo bann pouvoir k’i fo pou trap in bon dévlopman pou La Rényon épi in fon pou finans nout dévlopman : in dévlopman pou arète shanj lo l’ède piblik an bénfis privé.
Dann dé zour lo prézidan sar isi é nou va oir si li aksèp in riptir avèk la dominasyon épi lésploitasyon par lo bann gro sosyété kapitalis.A savoir astèr kisa k’i komann si sé lo prézidan, sansa si sé bann sosyété néokolonyal é kroir amoin moin néna mon idé la dsi. Si sé bann sosyété néo kolonyal k’i komann ébin moin lé dézolé dir aou mé lo sistèm ni koné zordi lé riskab kontinyé ziska k’in zour marmite i fé sote son kouvèrtir..
Tok ! Pran sa pou ou !
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)