Si i kontinyé konmsa, étone pa k’in zour marmite i fé sote son kouvèrtir

23 octob 2019, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté rouj-de-fon dovan létèrnité, mi antann aou parl kapitalis sansa kolonyalis par raport La Frans. Alor lé shoz i shanj mé zot, zot i oi pa sa, i shanj prézidan é i fé azot konm lo dsi fèye sonz. Akoz i done pa li sa shans ? Tout fason pou nou, avèk La Rényon départman fransé épi avèk la réjyonalizasyon, lo kolonyalis lé pi a l’ord di zour. In n’afèr i fo bann rouj i mète bien dann zot tète sé ké La Rényon épi bann rényoné lé gagnan san pour san é zot nora bo dir sak zot i di mé la shans ké nou néna i fo pa ni krash dosi - i fo pa ni krash dan la soup. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, mi pist aou dann sak ou l’apré di la. Si lé vré néna dé shoz k’i marsh bien sansa a popré néna galman dé shoz k’i marsh pa bien non pli. La pa sak i marsh bien ké ni vé zété, mé sak i marsh pa bien ké ni domann i réform. Pa pli loin ké dan la somenn dann in konférans de prèss nout parti la ankor domann in réform bann zinstitisyon pou pèrmète nout péi d’an avoir lo bann pouvoir k’i fo pou trap in bon dévlopman pou La Rényon épi in fon pou finans nout dévlopman : in dévlopman pou arète shanj lo l’ède piblik an bénfis privé.
Dann dé zour lo prézidan sar isi é nou va oir si li aksèp in riptir avèk la dominasyon épi lésploitasyon par lo bann gro sosyété kapitalis.A savoir astèr kisa k’i komann si sé lo prézidan, sansa si sé bann sosyété néokolonyal é kroir amoin moin néna mon idé la dsi. Si sé bann sosyété néo kolonyal k’i komann ébin moin lé dézolé dir aou mé lo sistèm ni koné zordi lé riskab kontinyé ziska k’in zour marmite i fé sote son kouvèrtir..
Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus