Si la loi té pli zis, frodèr noré in pé moin, épi la sosyété nora marsh in pé myé !

17 novanm 2011, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté,
Ou la antandi la, koman pti prézidan la déside mète de boi avèk bann frodèr. Ou l’antandi bann RSA sar blizé travay o-moins sét-èr par somenn. Bann malad i sava gingn in zour karans anplis pou sak lé dann privé, in zour karans pou bann fonksyonèr. Anplis ké sa, si ou i fé kroir ou lé malad, lé riskab fé ranbours aou bann z’indamnité la kès ou la pèrsoir a-tor. Alor, sa lé bien, sa lé pa bien ? Moin pèrsonèl, mi trouv sé sak i fo.
Apré sa, la di sé bann frodèr la kès k’i mète lo sistèm protéksyon sosyal an danzé, pa sak i vé k’i kontrol. A bon ! Moin lé sir, ou i sa trouv in bout la ké pou mète èk sa. Pars bann rouj-de-fon lé for pou trouv zéskiz désèrtin moun, sirtou si lo moun lé pa tro friké. Sanm pou moin, volèr sé volèr ; Lé konmsa é pa otroman.
Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr,
Mi an diskonvien pa, dann tout sistèm i fo in kontrol. Kisoi dann travay, kisoi dann la késtyon z’inpo, kisoi ankor dann z’alokasyon, kisoi mèm dann la késtyon l’aré maladi, kisoi travay marmay l’ékol. Sa i fo, sa lé sèrtin !
Lo problèm sé kan ou lé dann in sosyété inzis. Kan ou i protèz bann moun nana lo pourkoi an sifizans é ou i kontrol a-mor sak lé dan son maléré sor. Di pa moin lé pa konm sa, lé konm sa mèm ! Zis dé shif : Bann frodèr z’inpo i vol sinkant milyar l’éro l’Eta, shak ané. Ek sinkant milyar, l’Eta i pé pèy l’intéré l’arzan anprété. Frodèr la sékirité sosyal, sé plis kinz milyar l’éro. Parl pi bann moun i blanshi l’arzan ; Dakor, volé sé volé, volèr sé volèr ; Sak i vol in zèf i pé vol in zèf ! Mé mi profèr i vol pa mon bèf. Demoun la fine konprann, la sosyété lé pa zis. La fine konprann sé in sosyété pou bann rish é pa pou bann pov. Moin pèrsonèl, mi pans si la loi té pli zis, frodèr noré moin, é la sosyété noré marsh in pé myé.

 Justin 


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus