Si té i pas pa lo tan pou koup nout zèl,
té pa blizé anparl toultan la povrété

29 out 2012, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté,
Lé bien anparl demoun mizèr ! Lé bien dir, konm zot i di, nana sépa konbienn moun lé d’sou lo pa-d’port la povrété. Moin mi rapèl lo tan lété pli pir ké sa... rozman, ségnèr, ni artourn pa an aryèr ! Solman i fo rogard la vérité an fas. Mi an diskonvien pa nana in bonpé d’moun i gingn pa — konm mon granmèr té i di — dé mil é dé san. Mi an diskonvien pa non pli nana in bonpé l’inégalité : in pé lo pla lé bien gonflé, in pé la posh lé plat. Mé, sanm pou moin, si bann moun na poin tro lé moiyin té i viv in pé otroman, mi pans zot nora ansort azot in pé myé. In l’égzanp ? La modèrnité, sa i kout shèr konm kalité téléfone i fé tout z’afèr-la. Akoz pa s’an pasé ? Lé vré pou sa, konm pou in bonpé z’afèr. Alor, m’a dir aou in n’afèr, si demoun té i viv in pé an l’ékonomi, nora été moin pou kriyé. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr,
Si mi konpran aou bien, i fo lo péi lé divizé an dé èk dé manyèr viv. In pé i priv pa zot pou arien : tout sak lé shèr, zot i pé sot dési pou ashté. Shak foi na in n’afèr modèrn, ashté. Si la poin l’arzan, la bank lé la : anprété. Pou bann ti-kolon, séraz sintir i doi zèt la règ zénéral. Matant, ou i parl téléfone sélilèr. Pou ou, sa i doi zèt rézèrvé bann na lo pourkoi. Bin, figuir aou, mi sort lir, dsi la tèr nana plis sink milyar téléfone sélilèr lé an fonksyon. Donk sa la pa arienk bann rish, mi sipoz. Solman, sak lé sir, si navé poin bann z’abizèr konm nana isi, moin lé sir demoun té i viv in pti pé myé. An plis ké sa, si nout sistèm lété pa konm i di dann bout roulo, si la zèl nout l’ékonomi lété pa koupé toultan konmsa, si l’avé dékolé, konm i di, nou n’ar pa été apré toultan anparl la povrété. Tok ! Pran sa pou ou !

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus