Solon zot i pé an avoir in kiltir rényonèz réaksyonèr ? Mi pans oui !

16 novanm 2018, sanm Justin

Mon bann dalon, souvan dé foi nou néna dann nout boush lo bann joli mo « la kiltir rényonèz » é ni pans néna poin arien lé progrésis konmsa. Mé mi pé dir azot, mi pé pa anpèsh pans lidéolozi réaksyonèr. Pou kosa ?

Pars kan mi anparl lidéolozi réaksyonèr, mi pans lidéolozi bann réaksyonèr. Konm néna kant mèm in bonpé réaksyonèr néna in bonpé néna lidéolozi réaksyonèr. Par l’fète lo bann zidé, lo bann mo, lo bann patoi, épi lo bann poinn vizé i fé ké ni pé dir, an parlan désèrtin moun, zot lé réaksyonèr vi ké zot néna an partaz lidéolozi réaksyonèr.
Sanm pou moin tout sak i défann lo poinnvizé la dominasyon néo kolonyal épi i trouv z’ot zintéré ladan, tout banna pou moin séin bann réaksyonèr-an kontrèr tout sak i konbate lo pouvoir néokolonyal, épi lo bann zidé néo-kolonyal tout banna mi trouv zot lé progrésis.

Ni pé dir, si ni rogard avèk in loup listoir bann kouran sosyal épi politik isi La Rényon, dopi La rényon la komans péplé, lé posib fé la par rant sak lé réaksyonèr é sak lé progrésis. Sak la amenn la lite kont l’abolisyon lésklavaz ébin sa lété in bann réaksyonèr-Sak l’amenn la lite pou fou atèr lésklavaz ébin lété in bann progrésis.
Kosa ni diré pou la bann négasyonis zordi i ariv a dényé lésklavaz ? Tras in kroi dsi konmsi l’avé zamé égzisté. Kosa ni diré par raport sak téi vé ranplas la fète kaf par la fète létshi ? Réaksyonèr sa lé sir é pou in bonpé rant zo é pa arienk in pti gigine ptét.

Astèr si ni anparl in pé sak lété dakor avèk lo pouvoir kolonyal pou anpèsh nout dévlopman-dizon bann kolbèrtis-lé sir zot lété dann lo parti réaksyonèr zot osi.-Bin alor sak l’avé gran-gran propriyété épi zot téi viv dsi lo pli pir lésploitasyon demoun i apèl la trète épi i apèl galman lésklavaz, i apèl langazis. Kosa ni pé dir par raport a zot ? Zot lété in bann réaksyonèr.
Mèm si l’avé in kontradiksyon rantre zot épi lésploitasyon kolonyal. Mi pans, si moin la bien lir bann tèz nout parti l’ané 1959 : so lidé d’in doub kontradiksyon dann la sosyété rén yonèz sa lé bien prézan dann lo bann tèz nout parti konm dann la sosyété èl mèm.
Lé ga, mon bann dalon, mésyé médam la sosyété, mi pans, suivan l’épok, l’avé in bann lidé réaksyonèr an partaz avèk bann réaksyonèr épi in bann lidé progrésis an partaz avèk bann progrésis. Ni arète zordi, mé nou va anparl sa ankor kék foi.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus