
Assemblée générale de la section PCR de Sainte Suzanne
2 juillet, parC’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
22 zwin 2011, sanm
Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté,
Mi domann amoin bien kossa i pass dan la tète bann rouj-de-fon pou sèy fé pèr d’moun konm sa ! So kou issi, ala ké zot la trouv in nouvo lépouvantail pou nou. Kaziman in baba shifon i mète dann karo mayi pou fé pèr zoizo bélyé. Sé koué lo z’afèr ? Sé koué so foi issi ? I paré ké nou lé riskab pi an avoir manzé pou ranpli nout boujaron. Akoz sa, d’apré zot ? Pars i paré la popilasyon mondyal i rogoumante tro vite, pars lo randman de ri épi lo blé i goumante, mé pa sifizaman, étsétéra, étsétéra, la ké lo ra. Sa in malédiksyon sa ! An avoir in tète k’i rézone konm in tanbour, nuite konm zour, san arété. Zot lé pli pir ké so bann moun apré anons la fin di mond pou lo douz désanm sète ané, sansa l’ané k’i vien. Eskiz amoin, mé plito ké fé travay zot tète la-dsi, pou kossa zot i pran pa dé pti boi pou zoué dann... la malpropté.
Tok ! Pran sa pou toi !
Justin la fé pou répons :
Mon vyé matante k’i koz touzour la boush rouvèr,
I va aou de fé léspri for konmsa. I va aou d’mète l’otèr déssi bann rouj-de-fon, konm ou i di. Pars sak ou i mète déssi nout konte karné, sé sak in gran diréktèr la FAO i sort dir na poin tro lontan. Li di, dan lékonomi mondyal i invèsti pa assé dann la prodiksyon manjé, é sak li di lé pa in kozman anlèr, sé in réfléksyon bann l’organizasyon internasyonal la améné pou sèy an avoir in n’ot fasson fé l’agrikiltir déssi la tèr. Pars si i kontinyé dann trin-la, noré manzé, mé sar si tèlman shèr ké bann pov, dann péi pov, lé riskab pa manz a zot fin. Zordi lé déza konmsa pou plis in milyar d’moun déssi la tèr, alor ziz pi kan nou sar nèf milyar d’moun.
Kissa i oz dir la popilasyon mondyal i goumante pa ? Pèrsone, mi éspèr. Kissa i oz dir bann moun dann péi émèrzan i ansèrv ar pa zot an promyé pou l’manjé avan ésporté ? Pèrsone, mi éspèr. Kissa va oz dir i défrish pa bann foré pou fé l’ésans pou lotoi ? Pèrsone, mi kroi. Kissa ankor va oz dir lo rannman do-blé avèk do-ri i kontinyé goumanté vite konm ziska zordi ? Mi kroi pa na inn va oz di in n’afèr konmsa. Donk, si vou plé, plito ké koz an fou konmsa, mi pans l’èr l’arivé pou fèrm in kou out také, lézèrman.
Solman nana ossi d’ote kalité nouvèl, sé dé bon nouvèl. In légzanp ? Plis i sava, plis l’agrikiltir i rant dann bann vil, avèk in for rannman. La kiltir déssi l’toi, sa i dévlop. L’élvaz moush a myèl dann bann vil, sa i dévlop ossi. Bann l’inivèrsité dann l’Amérik i travay in bon pé la-dsi, é pa arienk la-ba. Mové nouvèl i an-mank pa ! Bon nouvèl ossi i an-mank pa !
Alon solman fé an-sort ké lo bon va palank lo mové, é demoun va nyabou an-sort azot !
Justin
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
Nou la di lotro-zour : Tikarl-la in marmay la teknik, Tikok : in marmay lé plis poèt-poèt ! Sa lé bon, mé soman, l’inn konm lot i pé fé gingn aou (…)
Mézami fitintan lo mo « dékonèr » lété konm i di in galissism pars li té pliss in mo la lang franssèz popilèr la rante an missouk dan la lang (…)
Les 132 régions européennes de la coalition "EUregions4cohesion" rencontrent les vice-présidents exécutifs de la Commission Européenne, Raffaele (…)
C’est avec stupéfaction et colère que nous découvrons la volonté du gouvernement de faire des économies sur la prise en charge des affections de (…)
Le 16 juin 2025, le Tribunal administratif de Paris a suspendu en référé l’arrêté du 26 février 2025 ordonnant le blocage de 17 sites (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Dans les départements d’outre-mer, près d’une femme sur deux qui devient mère ne vit pas en couple, configuration familiale bien plus fréquente (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)