Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
31 décembre 2020, par

Méssyé, zé médam, la sosyété, mwin la nvi zordi pou rassanb in pé mon souvnirr dsi zour d’lan konm téi fète sa lontan . Lontan de moun lété mizèr, l’avé poin kado a gogo, manzé sinp lété la loi pou toulmoun é bann zanfan konm bann gramoun téi kontant azot avèk sak zot famiy l’avé é la plipar d’tan zot téi kontante azot avèk pa granshoz é pa granshoz té ankor myé ké arien ditou, ankor myé ké figuir d’boi.
Mi rapèl bien –dann tan-la mwin té fine gagn mon konésanss- koman zour d’lan téi éspass. Pars si l’avé poin la fète pou vréman l’avé konm in èr d’ fète dan la famiy. Nou marmaye nou téi i lèv bonér par pèr mank in bout in gayar bon zourné konmsa. Nou téi lèv bonèr, touzis si lo zour té fine lové, pou souète nout paran in bone ané :Bone ané papa ! bone ané momon ! bone ané marmaye ! Piouk piouk dé koté é nout tout lété kontann sa.
Aprésa nou téi atann matant Didi arivé.La plipar d’tan lété èl téi amenn bann kado, èl l’avé fé vnir dann katalog Manufrance pars nout matant té i travaye biro-travo piblik si mi tronp pa-é shak foi l’ané nouv èl i ariv èl téi pass in komand zouzou pou lo sète zanfan Mésyé épi Madam Féliks. Matant téi rèss pa avèk nou vi k’èl lété ki viv shé nout granmèr Berthe é sète-la téi abite Sint klotild avèk son mari dézyèm l demoun téi i kriye ali,Mésyé Nativèl.
Mésyé Nativel téi vien pa zamé nout kaz kan nou téi rèss Boi d’nèf, matant oui é pétète pars èl téi manz pa in grinn sèl avèk son pti pèr. An toukéka kan matant Didi téi ariv, shakinn l’avé in pti kado é anpliss momandoné èl téi aport shakinn in pti paké pétar, nou téi fé pète sa a l’ékonomi inn apré l’ot é shak foi téi pète nou téi kriy : viv zourd’lan konsmsi zour d’lan l’avé prézant zéléksyon .
Mwin na souvnir manzé mé ropa d’ fète mwin téi yèm pa tro. Pou koué ?Pars zour-la téi fé roti volaye ponm tèr é mi rapèl bien , mi koné pa pou koué, kan mwin lété fini mon manzé lo ri l’avé gonflé, é mi rapèl bien l’avé pliss manzé dann mon zasyète dsu la fin d’mon ropa ké kan mwin téi komanss manzé . Mwin téi ratrap lo kou avèk létshi . I fo dir mwin lété kan t mèm préssé pou alé zoué é lo ropa mi pé dir azot mwin téi oi sa konm in pèrt de tan.
L’aprémi di téi pass a zoué ziska tar, ziska solèye lé paré pou lav son pyé.. ;Aprésa téi ien lo dé zanvyé épi lot roi é l’ané téi ropran son kour :in méyèr l’ané ké l’ané dèrnyèr d’apré sak nou té souète é sa n kovid siouplé, mé dsi lo poinnvizé, ni pé touzour révé. Viv zourd’lan ! viv zour d’la n é nou té déza bienéré pou ète kapab dir in n’afèr konmsa.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)