Tardra, vyindra… shomin gran-boi, sa lé long...

6 zanvié 2010, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, moin na l’plézir, zordi, d’rakonte aou in nouvèl va rann mov toute bann rouj-de-fon. Zot i di, ar-di é arpète kiltir rényonèz konm in ranguène k’i fini pa zamé... I diré na d’mal pou komansé galman ! Si mi an-ziz d’apré bann liv mon pti nyès, par l’fète oute pti kouzine, l’ékol la donn ali. Sa in bonpé liv, sa ! Fransh vérité ! Bann gro-gro liv lékol. Sa lé byin bon ! Solman, dan la bann, nana in pti liv, mèg mèm, plate mèm, déssi listoir épi la zéografi La Rényon. Dizon in paz déssi mil ! Alors, moin la byin pans azot vi k’l’ékol, sa lé inportan… bin ala koman l’ékol i oi z’ote famé kiltir rényonèz. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé aèl pou répons :
Mon vyé matante k’i koz touzour la boush rouvèr, ou la oubli in n’afèr : in l’amontrèr la pa blizé baz solman déssi bann liv l’ékol i prète bann marmay. Si li vé, li pé alé rode bann tèks, bann z’imaz pou li fé travay son z’élèv, pou alé dépi sak lé koni, ziska sak lé pa koni... épi, sak lé vré zordi lé pa forsé d’ète vré domin. Kan la mézon sivilizasyon i déside in règléman... konsidèr mèm fasson toute bann kiltir, donn shakinn in bon plas… sa i vé dir bann marmay, kan zot v’alé la-ba, la MCUR, é mi éspèr zot v’alé an kantité sirtou kan tram-train épi d’ote kalité transpor va kost a koté, zot va bingn dann la kiltir rényonèz, konm dann toute kiltir nout bann z’ansète. Alors matante, tardra vyindra, shomin gran-boi lé long, ti-pa ti-pa n’arivé !

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus