Tinn lo gaz, do fé i sar pran dan la kaz !

25 séptanm 2014, sanm Justin

Lo réshofman klimatik, lo réshofman nout planèt. Soman ryink di, ousinonsa pansé i fé drès shové dsi mon tèt, i fé mont frison dsi mon kor, koko i shof. Alala in sijé brilan konm i di. Bann éspésialis, plito bann siantifik i di, si nou kontinié konmsa la tanpératir va goumanté. Sa i sipoz nou dwa réfléshi koman ni abord lo konplikasyon é kèl répons ni aport sirtou. Sa i vé dir, do lo va mank a nou si sèrtin z’andrwa la planèt, donk domoun sora oblizé bouzé, migré plis pou alé rod zot soso.kan i fé sho, tro sho, défoi nana nouvo maladi i aparé. L’andrwa ou plant in pié d’bwa i fodra mèt otshoz, pétèt na pi ryin i pouss osi.lo nivo la mèr va monté é in pé i di i pé désot 50 cm dé otèr an plis. Sa i vé dir in bonpé vil, vilaz si bord-mèr i sava disparèt, mi pé pa dir a zot tousa malèr i pé ariv a nou si ni pran pa consians. Mwin la vi in réportaz dann télé si lé z’il maldiv èk la taylann, na pwin tro lontan é sa i éspass pa lwin laba, i éspass pa dérièr solèl, i éspass dann l’oséan indyin, koté nou la mèm sou nout zoryé.I fo war koman banna i trèt zot déshé ou plito i maltrèt lo déshé.i fé frémi bayoun. Sa i fé di a mwin nana i anfou-pa-mal. Lé pa la èk sa.

Alorsse, lèr la, bann chèf d’éta la réini a zot pou an parlé, tèlman lo sijé lé brilan pou tash manièr réfléshi si in ot sistèm dévlopman é pou pran d’ot résolisyon é sirtou pou angaj a zot pou fé in not l’ékonomi.L’objektif bann shèf d’état sé dé limit a 2 dogré lo réshofman or solon lé siantifik si nout l’émisyon i rèst o nivo aktyel, riskab ni atinn 4 a 5 dogré an plis a la fin di sièkl. Alorsse sa in n’afèr i dwa konsèrn nout tout ? A nou osi, nout nivo ni pé partisipé a nout rédiksyion dé émisyon de gaz a éfé de sèr, pétèt komansé par pi tro roul dann loto, kantité loto i rant tou lé zan baya, mé ni pran pa lo bon shomin èk lo nouvèl rout di l’itoral, in rout si la mèr, mé fransh vérité ni marsh si la tèt, mi sort di a zot lo nivo d’lo sar monté mé bann désidèr lé san konprénir i tyinbo pa kont. Dopi lo tan Paul i prévyin a nou, tansyon-pangar.

Par konsékan, si ni vé protèz nout planèt nou na pwin bonpé solisyon, sanm pou mwin, ni dwa déza rovwar an total nout fason konsomé. I fo dé zordi ni diminié nout émisyon de gaz a éfé de sèr. Amwin mi di fèrm lo gaz, do fé i sar pran dan la kaz.

PadportAccord de Paris sur le climat

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus