
Tortu avèk lyèv - kalandiyak-promyé morso
9 zwin 2018

Dann zistoir kréol néna dé zanimo i diré i manz pa in grinnsèl ansanm : sé Lyèv avèk Tortu. Nou lé dann roiyome zanimo é souvan dé foi inn é l’ot apré ral kont inn avèk l’ot. Pou tout sort rézon, défoi mèm san k’néna in vré rézon.
L’avé inn foi, mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
Zot i koné koman dolo sé in n’afèr inportan é koman nou lé annuiyé kan nénan in mank so likid-la. Dann roiyome zanimo la fé in mank dolo. Talèr i moi na pi d’lo pou boir : basin lé a sèk, la rivir lé a sèk, bann robiné i krash solman l’èr é pad itou d’lo. Kèl kalvèr mondyé ségnèr !
Lo roi la fé pass lo mo é la invite sinon bann sizé pou in rényon tré inportan pou trouv in solisyon pou règ problèm dolo. Tout bann zanimo la vni é la mète dobout kan lo roi la prézan té. Lo Roi la komans son diskour, li la di konmsa : Mon bann sizé, l’èr lé grav, konm zot i koné. Dopi in bon koup de tan nou na pi d’lo é si ni trouv pa in solisyon pou an avoir dolo tout lo roiyome sar fouti. Zot i koné dann nout kor néna plis soisant pour san d’lo donk l’o sé in n’afèr ni pé pa s’an pasé. Kisa néna in solisyon pou trouv dolo.
Kriké Mésyé ! Kraké madam ! La klé dann mon posh, la taye dann out sak !
Pèrsone la pa di arien in bon koup de tan . Konm i di, in l’anj la pasé. Momandoné tortu la lèv son doi épi li la di : Mon Bon roi, éskiz mon pardon, mé moin néna in l’idé. Lo roui la di ali koz san gingn la krintiv. Tortu la di : »Mon bon roi, i fo alé domann delo bondyé pars néna li mèm lo kréatèr épi mètr tout z’afèr i pé donn anou lo présyé likid. Mon roi, moin laé paré pou al éoir ali pou gingn in solisyon.
Tout zanimo la moukaté. Tortu ! Ou lé mèm pa for, ou lé mèm pa rapid é ou i vé mont an-o laba pou ou koz avèk bondyé. La pa sèryé ! L’èrla shoval la port volontèr é bann zanimo la fé : aaa ! Zot la roprann léspoir. Bèf galman la part volontèr é bann zanimo la fé : AAA ! Zot la gingn kouraj. L’èrla, lo roi la di : sé shoval v’alé domann dolo Bondyé !
Shoval la fé in démaraz outor é tout lo bann sizé la konpri shoval i grate pa lo kroupion. Avèk li i tard ar pa an avoir dolo ! Shoval an avan : pakatof ! Pakatof ! Pakatof ! O galo, o galo, o galo. Tré pé d’tan apré Shoval i sa tok dsi la port Bondyé. Bondyé i domann : « shoval kosa ou i vé ? Kosa l’ariv aou pou kongn dsi mon port »
Shoval i di sak li l’avé pou dir é bondyé i di ali, ardsann dsi la tèr éppi fé fouy in foss koté lo pyé kalandiyak zot va gingn dolo. Tronpa, obliy pa, pars néna arien kalandiyak, l’arb lo voiyajèr i pé donn azot lo lo. Shoval i é domi-tour épi li défrisjh an dsandan : pakatof ! Pakatof ! Pakatof ! O galo, o galo, lo galo. É pou pa obliyé li di : « kalandiyak, yak ! Kalandiyak, yak ! Kalandiyak, yak ! »
La pankor fini
Signaler un contenu
Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?
Témoignages - 80e année


Hommage à Sudel Fuma et aux veilleurs de mémoire
9 juillet, parDimanche 13 juillet 2014, Sudel Fuma, historien réunionnais nous quittait des suites d’un accident en mer. La nouvelle fut un choc pour tous. Sa (…)

Le Sénat veut évaluer le coût de toutes les énergies
9 juilletLes débats sur la place à accorder aux énergies renouvelables sont vifs au parlement et au sein du gouvernement, notamment avec l’examen par la (…)

Proposition de LFI de désarmer les policiers est une mesure « hors-sol » pour Fabien Roussel
9 juilletInvité sur France 2, le secrétaire national du Parti Communiste Français est opposé au projet de loi visant à élargir les compétences des (…)

« Demoune parèss i sof solèye a longuèr d’zourné. »
9 juillet, parMézami zordi lo tan lé mossade.La fré i trape aou dsi lé z’antournir.Tazantan in pti srin d’plui i glass aou ziska lo zo…Sé l’èr pou rèv bann (…)

Réforme de l’administration territoriale de l’État : François Bayrou veut renforcer le rôle des préfets
9 juilletLe premier ministre, François Bayrou, s’est exprimé devant les préfets de régions et de départements, ainsi que les secrétaires généraux des (…)
+ Lus

Ecobank Group et Google Cloud annoncent un partenariat pour accélérer l’inclusion financière et l’innovation à travers l’Afrique
3 juillet, parLes technologies de Google Cloud renforceront la plateforme d’Ecobank pour améliorer la banque digitale, le soutien aux petites et moyennes (…)

Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)

Développement durable menacé : le sommet de Séville ravive l’espoir et l’unité
7 juillet, parLa conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)

Contre une réforme déconnectée des réalités réunionnaises
3 juillet, parLa FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)

Surpopulation carcérale : des propositions faites qui ne convainc pas
4 juilletAu 1er juin, les chiffres du ministère de la Justice ont établi à 84 447 personnes détenues pour 62 566 places. La surpopulation carcérale (…)

Mayotte : une loi de refondation sans ambition ni justice sociale
3 juillet, parAlors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
Bann modékri andann forom
9 zwin 2018, 13:18, sanm Michel M
Boug là lé gayar pou fé rapèl à nou lo rond bann zansien té fé lo soir devan un feu de camp pou rakont zistoir. Dan tan la na vé poin Téléfone portable pour akapar l’attension des plus jeunes. Na vé poin télévision pou anbar le transfer de konaissanse des ansien, navé poin de jeu vidéo pou randre marmaye dépendant d’un monde virtuel. Gramoune té rakonte son zistoire, té kasse lé kui, té rakont zistoire lo diable pou fé peur , ossi pou explike la vie du planteur, la souffrance du docker. Té donn ossi solution pou soulaze doulèr ek zerbaze. Moin mi di tank nana zistoire su zanimo pou fé rappele à nou ke nou lé de passaze su la tèr y fo pa nou oubli bann zistoir là. Nou pé konte su Justin pou pa éteine la lampe pétrole afin nou voi toujour klèr dann tunnel nout passé