Tout pou mète La rényon anlèr ! Arien pou ral ali déyèr !

7 févrié 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté rouj-de-fon dovan l’étèrnité, ou va éskiz amoin i mi konpar azot, lo bann rouj, avèk in bann moun néna vizyon. Mové vizyon, la plipar d’tan ; si tèlman mi diré zot néna in fason pou atir dsi nou lo mové sor. Lé vré, la pa la météo i fé lo siklone, mé pou zot lé pa parèye pou vrman. La météo i anons kékshoz vré i pé obsèrv sa dopi in foto satélite, mé bann rouj zot i anons dé shoz i pé arivé mé i diré zot i fé tout pou k’i ariv. In l’égzanp : konbien foi zot l’anons in shomaj san rotour alé oir l’anploi téi dévlop. Si tèlman, afors anonsé, anonsé, la fini par arivé. Parèye pou la kriz kann ! Parèye ankor pou réshofman klimatik… Mi koné pa si mi fé bien konprann amoin si mi trète azot zoizo d’mové z’oguir. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, sak ou i di i étone pa moin. La pa promyèr foi mi antann dir dé shoz konm sa. Konbien foi moin la fine antann si néna shomaj sé par la fote parti kominis. Si nout l’ékonomi i marsh pa bien, touzour la fote nout parti.

Astèr lé vré, nou la di épi rodi la sirvivans lo réjime kolonyal épi lo néo konm koméla lé résponsab l’annuimann nout péi i koné. Kan nou la di sa l’ané 1959, touzis si in pé lété pa d’avi klout anou dsi pilori… konm i di. Klout anou dsi pilori par koman ? Par la frode dann zéléksyon. Par la vyolans kont nout militan. Par la roprésyon kont bann kominis.

Sa i vé pa dir nou la rès sèk dann nout propozisyon. An kontrèr, mèm si nou téi koné lo sistèm téi pèrmète pa in vré dévlopman, nou la fé avans sak nou la gagné. Dann kosa ? La lite kont bidonvil ! La lite pou dolo pou toulmoun ! La libèrté bann rolijyon ! La rout tamarin ! La roplantasyon bann pyé d’boi (plis in milyon) ! Sé nou la propoz rodé lo train ! Nou la défann la kiltir kréol rényonèz ! L’otonomi dann l’énèrji ! L’égalité sosyal !

Mi arète tèrla, mé mi pé di, nou la sèye transform la réalité par l’intèryèr, mèm si nou téi koné lété pa posib. Antouléka, nou la fé sak nou téi pé pou mète La Rényon anlèr, plito ké rpéi déyèr.

Tok ! Pran sa pou ou !

PadportParti communiste réunionnais PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus