Vakans : Avan té i pran pa lavion mé té i sava loin kan mem.

13 juillet 2023, par Justin

Koméla, pou bonpé marmay, alé an vakans sé pran lavion, déssote la mer, war in not péï. Mi di pou bonpé, mé pa toute, na osi dé sertin y resse la caze, i rogarde télé, ou bien y zoué zé vidéo. Sa in not manière voyazé, in manière fé passe lo tan.

Dan mon tan, na pli karantan, navé poin tro la télé, navé poin ditou zé vidéo ! Épi té y pran pa lavion konm sa, soleman bann gro méssié, madanm, té koné lavion. Pou la grande mazorité domoun sa té in nafer étranze.

Ben malgré sa, nou té ti marmay, nou té y sa va en vakans kan mêm ! a wi, nou lavé nout sanzeman d’èr osi. Vakans dan lé o, dan lé ba, ché lo matante, ché so la gran mère, nou té y sava. Domoun Sin dni té y envoye zot zanfan dan la kanpagne pou donn kou’dmin labitassion. Tou sa té i permète bann couzin, couzine zoué ansanm, konète zot famye.

A moin, mi té abite laba, dann kartié trwa lèt. Sak vakans moin té y sava la caze mon marène. Moin té y sava a pié ek mon mémé. Mon marène lété la fie mon mémé. Navé poin loto é y falé marse au moin 3 zér pou ariv son kaze. Ou mazine bien mon gran mère lavé poin souvan lokazion war son fie, é moin, ankor moin ! Donk sa té in gran lespédission é pou moin sa té in gran moman à sak fwa.

En somin, gran mère té y rakonte à moin zistoir, té y explike à moin Kissa y abite tèl landroi, té y rakonte lo travaye mon gran pèr té y fé lizine stella, toussa-la. Souvan défwa kan nou té sa arivé li té y koz pi, on diré li té mazine son rotrouvaye dann son tèt, pé tèt osi son kèr té y sèr ek lidé rowar son zanfan. En tou ka a sak fwa toute té y passe vréman bien. La zourné té y pass vite, en plis, bonèr dann laprémidi falé mon gran mère té y arsava, tou sél so fwa-si, parse moin, moin té y rèsse la pou in somin au moin. Pandan la somène moin té y ède mon marène pou fé son ménaze, pou okip son ti bébé, pou fé komission, pou trap dolo tèr ba siterne... Moin lavé in not vie pandan in moman.

Lo samedi suivan té papa té y vien trap à moin, à pié touzour, mé té gayar parse, an somin, li té perde patiense ek mon ti pa, lété pa konm la sienne, san konté moin té y koze in ta, alor li té mèt a moin dessi son kou é nou té parti ! Kan té ariV la caze, moin té kontan rotrouv mon momon, mon frère, mé kan mêm, navé touzour inn ti moman mon kèr osi té y sèr kan moin té y mazine mon soméne épi sirtou mon marène ke la rèss tou sél son caze.

Alé bonnes vakans à zot marmaye !


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus