Vaniye en Bretagne, kann Bourbon dan le Var, tard pa nou manze gouyave de Frans pou vréman.

31 mars, par Justin

I paré la vaniyé réionèz y dévelop a li trè en Bretagne, la ba en Frans. Bann breton na bon kolaborasion ek zagrikiltèr kréol La Rénion. Zordi bann breton i di mersi pou toute l’aprantisaz zot bénéfisi grasse bann rénioné. Domin ni koné pa, pétèt zot nora zot prop label ké sora méyèr nout « vanille Bourbon », é la va di a nou zot y koné pa nou.

Parèy lot koté la Frans, ni wa la kann lé expérité su le kontinan, avèk les souches R-Canne, ke lé développé ici ek toute nout savoir fèr dan le domène, dann nout laboratoir rénioné. Bravo Lo bann zagrikiltèr fransé ki essaye développe dot kiltir, en prévision sanzeman klimatik. Bravo osi bann kréol y ède à zot, gran kèr, mé antasion, zot y nourri pa lo vèr pou pik zot kèr.

Mi di sa parse la Frans lé in gran péï, li na in takon sirfas agrikol, sa lé pa nout ka isi. Kan Isi nou lite pou rékol 1 million de tonne par an, en Frans zot y pourra fèr lo doub, pétèt lo trip. Dan in ka kom sa, koman nout lékonomi ké lé déza en difikilté, va fé fasse ? Ou y pans sibvansion va kontinié ? Mi pans pa.

Lé parèy pou la vaniye. La li lé parmi le méyèr dan Lo monde entier, mé à fors tap dessi lestoma é liv le savoir fèr, nou koné pa koman domin nou va arivé.

Zordi, nout gouyav lé interdi à la kiltir, lé interdi à la vante, y donn pa marmaye lékol, parse léta fransé la désidé li lé in « peste végétal ». Pourtant sa lé kiltivé partout dan lo monde, y di li na bonpé vitamin. Y paré son féye lé bon pou la santé, domaz nou gane pa dévlop à li é profité son bann kalité. Mé mi inkiète pa tro, in zour, tard pa, nora osi gouyav kiltivé en Frans. Zot voir, va vann gouyav-la dann sipermasé, dann la farmasi, partou sra possib, parse sra gouyave de Frans é tou le moun y koné li méyèr. Sèt y vo pou gouyav, y vo pou la vaniye kom pou la kann, kom pou lo ress.

A bon antandèr…


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus