Virapoullé i vol o sokour lo lizine léstrésité Sharbon-Sharbon dann Boirouz !

18 zwiyé 2014, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’éternité,
Mi koné, zordi, out ti pé d’san va bouy avèk sak mi sava rakont aou. Ou i dovine pa a popré ? Mi pans ké oui... Moin na pou parl aou la konférans zournal mésyé Virapoullé. Ala in moun i travay pou La Rényon ! Zot i koz solman lo dévlopman, é bin, ala in moun na d’zidé, épi na d’projé dsi la késtyonn lo dévlopman. Kou dsi kou, li sort in projé lo por dann la profondèr d’lo, la vant dolo bann katari, épi in projé pou rofé viv son komine. Konm di lo kont : "avèk Virapoullé, Sintandré i rofé !"- Lol ! Pran sa pou toué !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr,
moin té sir ou té i sava di sa, kan moin la lir dann zournal sak Virapoullé té i vé fé. Dabor dsi la késtyonn lo, moin la fine dir nana myé pou fé avèk dolo La Rényon : inn i pé artiliz ali, pou produi plis léstrésité kisoi par in sistème lénèrzi osmotik, kisoi pou arfé mont dolo dann in basin an otèr konm i fé dann lil El Hiérro pou arfé ankor lénèrzi prop épi ardistribyé d’lo pou d’moun La Rényon : i pé zamé di nou na d’lo an tro avèk l’éshofman lo klima ! Dé : Virapoullé i parl fé vni lo sharbon dann Sintandré, pars lo santral sharbon-bagas Boirouz i tiliz plis dé tyèr lo sharbon ni fé vnir é pétète plis ankor,pars si i siprime lizine kann Boirouz lo kantité va rogoumanté avèk in santral Sharbon-sharbon-vi k’nora pi d’bagas !- é tanpir pou sak na l’asm, é tan pir pou la polisyon, sak lé fay va mor pli jenn, in poin sé tou !. Tan k’a lo dévlopman la vil, éskiz amoin, mé sak Vira la fé sé pa in réisite é mi pans l’avé bokou myé pou fé a kondisyonn fé travay in pé plis la tète san pans biznès, biznès, biznès !. Ankor in foi, apré lo projé linsinératèr, ala ké lo Virapoullé, li vol o sokour bann kasèr d’ Boirouz, é polyèr La Rényon. Tok ! Pran sa pou ou !

Justin

NB : Lo lénèrzi osmotik lé éné kan dolo moin salé i fé la rankont avèk dolo pli salé an travèrsan in manbrane somi-pèrméab. Pou konète plis zot i pé alé dsi internet... Parèy pou lo lil El Hierro la fine trap lotonomi dann lénèrzi.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus