Zanfan tann I vé pi tété, li domann son gro manzé !

29 zwin 2018, sanm Justin

Kisa la pèr d’ète résponsab, kisa la pèr désid pou li mèm épi pou son péi ? Pèrsone ! Pèrsone ? Si vréman lété konmsa nou noré pa pèrd tousa l’tan-la. 1959, parti kominis i fé lo konsta nout l’avnir sar boushé si ni ariv pa trouv in mod gouvèrnans pou pèrmète anou trap nout vré dévlopman. L’èrla, li domann k’i apèl gouvèrnans-la l’otonomi pou La Rényon.

Mé a partir d’la in shap de plon i sava pèz dsi lo péi épi va dir in bon koup de tan. Zéléksyon lib épi démokratik ? Non ! frode éléktoral. Politik l’anploi pou bann rényoné ? Non ! Politik souzanploi pou bann rényoné. L’égalité sosyal ? Non ! Aspèr kék dizène z’ané avan ariv konmsa. Politik l’émigrasyon pou anvoye lo tro plinn rényoné la-ba dan La Frans é par proférans bann rényonéd’koulèr. Démokrasi, libèrté ? Non ! Ordonans oktob soisant, zanfann La Kreuz, limitasyon bann nésans, klinik isi i tyé. Démokrasi ? Non ! Mète an plas in bann zélu par la frode éléktoral. Sète martir rényoné. Réprésyon politik, réprésyon sosyal, réprésyon élkonomik.

Tousa pou anpèsh lo pèp rényoné pou prann son déstin dann son min. Poitan la poin arien lé natirèl konmsa. Kisa lé pli kapab ké nou pou diriz nout prop z’afèr. La Rényon in shans pou ki ? Si la pa pou bann rényoné - olèrk basine anou avèk lidé d’inn shans pou La frans… Zordi inndé dépité i parl lotonomi pou bann péi l’outre-mèr, mé alala ké bann vyé démon i arlèv : lo sistèm lé pa bon tanpi, mé shanj réjime, in pé i di lé pa bon galman. L’avantur ! La port rouvèr dsi l’indépandans !

Grandir, marsh tousèl, trouv son tousèl son shomin ? Na poin arien lé pli natirèl ké sa. Shanson Karnaval kosa té i di, zot i ansouvien : zanfan tann i vé pi tété, li domann son gro manzé. Lé sitèlman vré, si tèlman klèr, si tèlman dann la natir bann pèp !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus