Zistoir Bébète l’avan i vien rann vizite Arnéstine - Promyé morso : la vi ti dousman.

9 novanm 2019, sanm Justin

Marmaye nou la fine rant dann moi d’novanm é sépa si zot i koné mé moi d’novanm-la sa la pa in bon moi sa. La prèv ? Dann la plipar d’famiy bann paran i rokomand zot zanfan pi sort dann shomin apré in sèrtène èr-la plipar d’tan sizèr d’soir. Kan i ariv lo tard i oi tout bann moun i fé lo vif pou rant la kaz . Kan ou lé jenn é kan ou i vé sort lo soir out paran i di aou konmsa : « É, marmaye, nou lé moi d’novanm nou la é i fo pa alé vangé lo soir », é kan ou i domann pou kosa i fo pa sort lo soir, i réponn aou : « c httt ! Fèrm out bèk ! »é l’afèr i dovien ankor pli mistèryé.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, mésyé Lo foi, la manz son foi èk in grinn sèl.

Donk, dann tan néna in bonpé d’tan, kan dann Kèr Ségnan-Lo Por - l’avé in spès savane. Koméla néna zimèb, mé dann tan lété pa konmsa. Demoun téi yèm viv an parmi épi l’avé lo bann zamiz téi rann vizite lé z’inn, lé z’ot, é sa lété konmsa la plipar bann l’aprémidi pars lo matin shakinn té okipé shé soi - mi vé parl bann madam pars bann bononm lété dann travaye la plipar d’tan. La késtyonn travaye dann tn lété pa konm koméla, é shomaj lété kant mèm pli rar dann tan-la kézordi.. Lété ko nmsa la vi lontan pli méyèr sa nsa pli pir solon lé ka.
Landroi mi di azot, l’avé in jenn madam : demoun téi kriy aèl Arnéstine. Arnéstine koman ? Mi koné pa ozis pars souvan défoi ou i koné lo pti nom d’moun é ou i koné pa lo nom d’famiy. Madam-la l’avé son mari mé son mari la plipar d’tan lété dann travail dopi gran matin ziska l’èr solèye i lav son pyé. El l’avé par l’fète troi zamiz : inn téi port madam Ogis, l’ot té i port Klémansyène é l’ot demoun téi apèl aèl madam zil, lo nom son mari-sansa son bononm – néna lontan té fine sote l’ot koté la vi.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mé syé ! Kraké madam !

Donk l’aprémidi Arnéstine téi invite son troi zamiz pou pass in néstan ansanm kisoi pou boir kafé, kisoi pou tourn in pti salad mang vèr-moi d’novanm, sa i mank pa sa sirtou o Por dann la savann !-Ansanm zot té i rakont in pé tout sak la spassé dann l’androi mèm an vil kan inn rant lé kat la parti an vil sansa in mari la gingn lo tan alé in pé o n ouvèl. Bon nouvèl ! Mové nouvèl ! Nouvèl tou kour ! Mé téi rakont épi téi manz inpé salad mang-dosik-dosèl-vinèg. Sa i aranz la boush sa !
Romark bien la pa toultan téi fé bann rankont-la la kaz Arnèstine, pars défoi téi fé shé l’inn, défoi téi fé shé l’ot. An touléka lo bann zaliz téi rotrouv azot a popré tout bann z’aprémidi. Zot té i rotrouv azot pou inn èr, inn èr édmi, épi aprésa shakinn i rant shé soi. Sa lété koni é sak l’avé bononm an parmi, bononm-la téi koné osi é li té préfèr sa plito ké oir zot madam i kour par isi par laba. Kan d’moun néna in bone moralité lé touzour myé é mi pans pèrsone dann mon bann léktèr va di lo kontrèr.
Apré sa, Arnèstine téi anshèv fé in pé sak l’avé pou fèr, épizapré èl téi okip son bébé épi téi prépar ali bien prop pou rosovoir son papa kan sète-la i ariv. El téi port son bébé dsi son koté, épi téi zoué pamine avèk li, sansa téi balans ali droitagosh tèl fason lo pti bébé lété bone imèr pars bien gaté… Anfin té konmsa lo tan téi pass. Trankil la plipar d’tan. La vi téi koul ti douman, an dous ivrèss.
Zistoir la pan kor fini-promyé bout la fini-dézyèm pou samdi proshin.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus