Zistoir lo fanm san tète

26 zanvié 2020, sanm Justin

Somenn pasé, moin la rakont azot kan Madam Oaro Mizèr lété fine ariv koté la vyèrz é èl té apré fé son névène. El téi fé la priyèr épi téi mète a znou lo kat poin kardinal. La priyèr té i grenn, avèk bann domann Bondyé pou modi lo bann volèr son larzan. Momandoné, kan èl la mète a znou, Papa Ary, la sort déyèr in pti touf lansan, son figir grimé èk siraz noir épi in gran nèrf bèf dann son min. Madam Oaro a znou la tète tourné solèy lovan é papa Ary l’ariv dann son do, solèye koushan. Lo boug la soulèv lo vyé madam par son kolé épi avèk son nèrf bèf li la tapé pou kontanté.
L’avé inn foi, pou inn bone foi mésyé lo foi, la manz son foi avèk in grinnsèl.

Lo boug la tapé, tapé mèm sak demoun téi pran pou lo fanm san tète alé oir té sinploman madam Oaro-la mizèr apré fé son novène dan la nuite pou domann Bondyé pou modi sak la vol son larzan. In min dann kolé, nèrf bèf dan l’ot min lo drol d’ékipaz la tourn dé foi otour la vyèrz : lo kou téi rézone dan la nuite é toudinkou mari la diréktris la tort la min papa Ary. Pouf ! Madam Oaro Mizèr la tonm atèr é lé dé bononm la roul ansanm a la krosh zis in pti linstan apré l’a rété kan Papa Ary la rokonète sak l’avé pongn ali par lo bra pou fé arète lo masak.
Lo boug la di : « Toué va tyé ali kouyon ! » é papa Ary la di son tour : « éskiz amoin shèf moin té bandé an trant sis ! ». L’afèr la fini la mèm pars kan lé dé boug la rode masdam Oaro Mizèr sète-la lété fine filoshé é malgré son laz sa la pa anpèsh aèl disparète dsi l’instan.konmsi èl la fond dann la nuite.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !

Dopi zour-la fanm san tète la pi mansifèst aèl ditou. Bann marmaye la arkomans alé katéshis an trankilité. Ary la ropran la vi avèk son bann ti kamarad. Sof in n’afèr li la trouv drol, li la trouv déyèr zot kizine in shifon gomé avèk siraz noir. Lo prète son koté la trouv drol lé zalantour la vyèrz lété shanboulé konmsa landomain sak l’arivé é moin la rakont azot. Madam Baba, téi travaye pou la kantine la pa konpri ziska zordi pou kosa shomiz mésyé lété tashé an noir. La kastrol, lo pli gran rakyé l’avé dann l’androi, dann son touf banane koté la boutik Moïne la pa tro konpri pou kosa l’avé l’azitasyon konmsa dann shomin dann gro fénoir.son kon pèr l’arozèz, in n’ot rakyé, la di li la pi gingn somèye soir-la. Lo fanm san tète la dis pari é pèrsone la pi gingn son nouvèl.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus