
Le déficit commercial de la France a atteint les 7,6 milliards d’euros en mai
8 juilletTirées vers le bas par le repli des produits manufacturés, les ventes de la France à l’international ont baissé plus fortement que les achats, (…)
13 octob 2018, sanm
« Bonzour madam ! » lo pti marmaye la di. « Bonzour mon zanfan ! » lo madam Gran-barb la réponn . « Kosa ou néna pou propoz amoin zordi ? La pa la sézon gouyavyé, la pa non pli la sézon gèp. Parl pa moin tang sa in n’afèr i plé pa moin ditou. Si ou i gingn inn-dé paké d’boi, i aranjré amoin in pé épi ou i amenn amoin in zoli bouké flèr kamélya, avèk d’ot flèr mélanzé. » Aprésa, madam Gran-barb i done lo marmaye in pti boul mayi roulé dann la sos kari épi in bout sonz moris avèk la grèss épi poiv. Vitman lo pti marmaye i démar, mé kan li pass baro son papa sansa son momon i rash mayi dann son min an dizan ali : « Lèss sa pou lé zot, ou la fine bouré la ba ! » Rozman li la gingn kashyète lo morso sonz pou li partaz avèk son pti sère zimèl.
L’avé inn foi pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
Ankor in zour parèye ké lé zot. Lo momon avèk lo papa i sava rode do boi dann la foré. I fo dir do boi i anmank pa pars lo van i kass bann bransh souvan dé foi é lé pa difisil ramaa inn-dé paké kisoi boi d’filao, kisoi boi d’lansan, mèm kékfoi doboi d’vré foré konm tan rouz, zavoka maron ti nate, gran nate, lokalyptis épi d’ot ankor. I fo dir kan néna koud’van, la sézon koudvan i kass-kass doboi épi sa i sèk la an plas é sak i vé, sak néna lo kouraz sirtou, i vien ramasé pou vann in pé épi pou mète sa an rézèrv dann z’ot boukan i ansèrv kizine.
Kriké Mésyé ! Kraké madam ! La klé dann mon posh ! la taye dann out sak !
La momon avèk lo papa, in néstan, i ramas do boi, épi i partaz sa an pti paké pou bannzanfan porté, shakinn inn. Ptiboutmoun épi son sèrzimèl i sava dann n plato flèr pou ramas s in zoli bouké. Moin la fine dir azot koman plato flèr la sa lé zoli. Dann tout sézon li lé zoli, kisoi lo kamélya, kisoi lo zazalé ; kisoi lo gèrniom flèr odoran-poivré i di sa !- kisoi bann dalya, bann ror kréol an bouton sansa an flèr mèm. Lo dé marmaye i roul atèr dann zèrb i kraz bèl de nuite dann z’ot min, i dépétal bann roz. Sa lé valab sa oté sirtou pou sak i yèm la natir. Lo pti sours i shante dann z’ot zorèye, bann gout la rozé i pandiy dési bann tij an pèrl transparan.
Par an-o lo dé zanfan i antann z’ot famiy apré kass de boi épi momandoné i antan pi arien. Lo pti garson i di : « Ma sèr, alon dépéshé, daoir banna lé apré anmar bann paké avèk in gatir la kord shoka. I tard pa fini zot la : « Alon trap in zoli bouké i san bien bon épi lé bien koloré pou amenn pou matant gran-barb »… Vit fé, bien fé, zot i ariv landroi ousa bann fényan gran frèr épi gransèr apré dor konm kaméléon andormi dann solèye. Lo papa avèk lo momon i ariv épi idi : « Bann ti, dépèsh azot port deboi pou so vyé salté d’madam Gran-barb é sirtou pran prékosyon pa pèrd lo bann pyès larzan i sava done azot ».
Kriké Mésyé ! Kraké Madam ! La klé dann mon posh ! La taye dann out sak !
Kan i ariv dovan la kaz madam Gran-Barb mèm sénaryo d’abitib. Lo dé dèrnyé i sava port lo boi, paké apré paké épi i donn lo bouké flèr. Madam gran-Barb i konplimant lo dé zanfan épi i done in kozman la famiy pou bien fé konprann, pou èl, sa la pa in n’afèr pou fèr.
El i di : « Ousa i lé out finyann papa ? épi out parès de momon ? ». Lo dé pti marmay i di pa arien pétète pars zot i koné z’ot paran l’apré ékout azot bordaz baro. Zot i pran lo pti moné i done azot épi zot i di rovoir. Kan i ariv koté baro, lo papa sansa lo momon i rash lo pyès larzan konm i fé dabitid épi tout lo famiy, ranjé konm léskalyé i artourn shé zot. Sahkinn avèk pti paké boi dsi la tète, protézé par in shonbli ansa non suivaln lé ka. Ala zot i rajnt z’ot kaz.
Katriyèm morso la fini-samdi k’vien nou va oir lo sinkyèm.
Tirées vers le bas par le repli des produits manufacturés, les ventes de la France à l’international ont baissé plus fortement que les achats, (…)
Les planteurs et usiniers réunis en commission mixte d’usine dans le sud le 7 juillet ne sont pas parvenus à un accord. Dans un contexte où la (…)
Mézami bann marmaye lékol dopi étan pti ziska étan jenn-jan lé an vakanss é mi souète azot ropoz azot in pé an atandan la rantré i ariv… In rogré (…)
Le 13 juin 2025, l’opération surprise "Rising Lion" est lancée par Israel. Des frappes larges et coordonnées sont larguées contre plus de 100 (…)
Médam, zé Méssyé, la sossyété, zot i koné bann franssé i di konmsa : « la kolèr lé movèz konséyèz » é dann kozman kréol ni rotrouv anou mèm pwin (…)
L’Assemblée nationale débat depuis le 7 juillet de la proposition de loi sur la revalorisation du statut d’élu local, adoptée par le Sénat en mars (…)
C’est dans une ambiance chaleureuse avec un état d’esprit fraternel que les délégués de la Section PCR de Sainte-Suzanne se sont réunis en (…)
Les technologies de Google Cloud renforceront la plateforme d’Ecobank pour améliorer la banque digitale, le soutien aux petites et moyennes (…)
Le patron des communistes, Fabien Roussel, ne se rendra pas à une réunion de la Gauche sur l’hypothèse d’une candidature commune de gauche en (…)
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
La conférence historique sur le financement du développement à Séville s’est conclue avec un sentiment renouvelé de détermination et un accent mis (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)