Zistoir lo pti bout moun katriyèm morso-paké do boi épi bouké flèr pou madam Gran barb

13 octob 2018, sanm Justin

« Bonzour madam ! » lo pti marmaye la di. « Bonzour mon zanfan ! » lo madam Gran-barb la réponn . « Kosa ou néna pou propoz amoin zordi ? La pa la sézon gouyavyé, la pa non pli la sézon gèp. Parl pa moin tang sa in n’afèr i plé pa moin ditou. Si ou i gingn inn-dé paké d’boi, i aranjré amoin in pé épi ou i amenn amoin in zoli bouké flèr kamélya, avèk d’ot flèr mélanzé. » Aprésa, madam Gran-barb i done lo marmaye in pti boul mayi roulé dann la sos kari épi in bout sonz moris avèk la grèss épi poiv. Vitman lo pti marmaye i démar, mé kan li pass baro son papa sansa son momon i rash mayi dann son min an dizan ali : « Lèss sa pou lé zot, ou la fine bouré la ba ! » Rozman li la gingn kashyète lo morso sonz pou li partaz avèk son pti sère zimèl.

L’avé inn foi pou inn bone foi, mésyé lo foi la manz son foi èk in grinnsèl.
Ankor in zour parèye ké lé zot. Lo momon avèk lo papa i sava rode do boi dann la foré. I fo dir do boi i anmank pa pars lo van i kass bann bransh souvan dé foi é lé pa difisil ramaa inn-dé paké kisoi boi d’filao, kisoi boi d’lansan, mèm kékfoi doboi d’vré foré konm tan rouz, zavoka maron ti nate, gran nate, lokalyptis épi d’ot ankor. I fo dir kan néna koud’van, la sézon koudvan i kass-kass doboi épi sa i sèk la an plas é sak i vé, sak néna lo kouraz sirtou, i vien ramasé pou vann in pé épi pou mète sa an rézèrv dann z’ot boukan i ansèrv kizine.

Kriké Mésyé ! Kraké madam ! La klé dann mon posh ! la taye dann out sak !
La momon avèk lo papa, in néstan, i ramas do boi, épi i partaz sa an pti paké pou bannzanfan porté, shakinn inn. Ptiboutmoun épi son sèrzimèl i sava dann n plato flèr pou ramas s in zoli bouké. Moin la fine dir azot koman plato flèr la sa lé zoli. Dann tout sézon li lé zoli, kisoi lo kamélya, kisoi lo zazalé ; kisoi lo gèrniom flèr odoran-poivré i di sa !- kisoi bann dalya, bann ror kréol an bouton sansa an flèr mèm. Lo dé marmaye i roul atèr dann zèrb i kraz bèl de nuite dann z’ot min, i dépétal bann roz. Sa lé valab sa oté sirtou pou sak i yèm la natir. Lo pti sours i shante dann z’ot zorèye, bann gout la rozé i pandiy dési bann tij an pèrl transparan.
Par an-o lo dé zanfan i antann z’ot famiy apré kass de boi épi momandoné i antan pi arien. Lo pti garson i di : « Ma sèr, alon dépéshé, daoir banna lé apré anmar bann paké avèk in gatir la kord shoka. I tard pa fini zot la : « Alon trap in zoli bouké i san bien bon épi lé bien koloré pou amenn pou matant gran-barb »… Vit fé, bien fé, zot i ariv landroi ousa bann fényan gran frèr épi gransèr apré dor konm kaméléon andormi dann solèye. Lo papa avèk lo momon i ariv épi idi : « Bann ti, dépèsh azot port deboi pou so vyé salté d’madam Gran-barb é sirtou pran prékosyon pa pèrd lo bann pyès larzan i sava done azot ».

Kriké Mésyé ! Kraké Madam ! La klé dann mon posh ! La taye dann out sak !
Kan i ariv dovan la kaz madam Gran-Barb mèm sénaryo d’abitib. Lo dé dèrnyé i sava port lo boi, paké apré paké épi i donn lo bouké flèr. Madam gran-Barb i konplimant lo dé zanfan épi i done in kozman la famiy pou bien fé konprann, pou èl, sa la pa in n’afèr pou fèr.
El i di : « Ousa i lé out finyann papa ? épi out parès de momon ? ». Lo dé pti marmay i di pa arien pétète pars zot i koné z’ot paran l’apré ékout azot bordaz baro. Zot i pran lo pti moné i done azot épi zot i di rovoir. Kan i ariv koté baro, lo papa sansa lo momon i rash lo pyès larzan konm i fé dabitid épi tout lo famiy, ranjé konm léskalyé i artourn shé zot. Sahkinn avèk pti paké boi dsi la tète, protézé par in shonbli ansa non suivaln lé ka. Ala zot i rajnt z’ot kaz.

Katriyèm morso la fini-samdi k’vien nou va oir lo sinkyèm.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus